Dobrý deň,

u Vášho domu neodporúčam riešiť výškový rozdiel terénu šikmým vrťaním zdiva smerom nadol. Pri systéme AquaStop Cream sa jednotlivé vrty štandardne vykonávajú vodorovne, teda kolmo na zvislú rovinu zdiva. Výrazný sklon vrtov je nevhodný a v zadnej, najviac ponorenej časti domu by ani technicky nevyriešil rozdiel medzi úrovňou podlahy a vonkajšieho terénu.

Je však potrebné rozlišovať šikmé vrťanie a injektážnu líniu vedenú v naklonenej rovine. Tým mám na mysli, že jednotlivé vrty sa stále vykonávajú vodorovne, ale ich vzájomné výškové usporiadanie môže vytvárať napríklad šikmú injektážnu líniu, ktorá kopíruje zvažujúci sa terén. Injektážna lína teda nemusí byť vedená len vodorovne, ale môže byť vykonaná aj v naklonenej rovine, kaskádovite, zvisle, prípadne aj v oblúku, v podstate v akomkoľvek tvare. Podstatné a zásadné je, že jednotlivé vrty zostávajú vodorovné a pri dodržaní odporúčanej osovej vzdialenosti medzi nimi vzniká súvislá hydroizolačná clona, a to bez ohľadu na to, či je injektážna lína vedená vodorovne, v naklonenej rovine, kaskádovite, zvisle alebo v oblúku.

Z Vašimi priloženými výkresov je zrejmé, že sa dom nachádza na svažitom teréne a jeho jednotlivé časti sú voči vonkajšiemu terénu rozdielne výškovo založené. V niektorých miestach sa tak podlahy postupne dostávajú stále hlbšie pod úroveň okolitého terénu. A práve tento výškový rozdiel je pre návrh správneho sanačného opatrenia zásadný.

V miestach, kde sú podlahy už pod úrovňou vonkajšieho terénu, nepôsobí na obvodové zdivo len kapilárne vzlínajúca vlhkosť od základov, ale veľmi pravdepodobne aj vlhkosť prenikajúca z bočného smeru od neizolovane priľahlej zeminy. Čím viac sa podlaha voči vonkajšiemu terénu zaniká, tým väčšia je zvislá plocha zdiva vystavená tomuto bočnému pôsobeniu zemnej vlhkosti. Jedna vodorovná injektážna lína vykonaná u podlahy by preto sama o sebe tento problém nevyriešila, pretože by vlhkosť z priľahlej zeminy mohla prenikať do zdiva nad vytvorenou injektážnou clonou.

Toto riziko premostenia injektážnej clony sa však týka až tých častí domu, kde sa podlahy dostávajú pod úroveň vonkajšieho terénu. V prednej časti domu, kde je podľa priložených výkresov podlaha prvého nadzemného podlažia nad úrovňou vonkajšieho terénu, je situácia podstatne jednoduchšia. Tu je možné vykonať bežnú vodorovnú injektáž čo najbližšie k podlahe. Takto vytvorená dodatočná hydroizolačná clona, niekedy aj označovaná ako chemické podrezávanie zdiva, účinne a dlhodobý zabrání kapilárne vzlínajúcej vlhkosti od základov. Za predpokladu, že vonkajší terén zostáva pod úrovňou tejto injektážnej línie, nemôže tu dochádzať ani k jej premosteniu zemnou vlhkosťou z bočného smeru.

Ako by som teda odporúčal postupovať pri sanácii Vášho domu?

Za najvhodnejšie riešenie považujem odkopanie obvodového zdiva v tých častiach, kde sa podlahy nachádzajú pod úrovňou vonkajšieho terénu, a následné vyhotovenie kvalitnej vonkajšej zvislej hydroizolície, ideálne až k základovej spáre. Tá zabrní prenikaniu zemnej vlhkosti do zdiva z bočného smeru.

Súčasne je nutné vykonať krémovú injektáž systémom AquaStop Cream čo najbližšie k úrovni podláh jednotlivých miestností. Tým sa zabrní kapilárne vzlínajúcej vlhkosti od základov. Ak bude vonkajšia zvislá hydroizolicia vykonaná v dostatočnom rozsahu, teda od spodnej časti základového zdiva až nad úroveň vonkajšieho terénu, a injektážna clona bude vytvorená v úrovni podlahy, budú tým vyriešené oba smery prenikania zemnej vlhkosti do obvodového zdiva.

Dôležité je aj správne poradie jednotlivých prác. Odporúčam najskôr vykonať injektážne vrty z vnútornej strany zdiva a až následne vyhotovenie vonkajšej zvislej hydroizolície. Pri vrťaní totiž môže dôjsť k nechtánemu prvrnutiu zdiva skrz celú jeho hrúbku. Ak by bola už vonkajšia hydroizolicia hotová, mohlo by tým dôjsť k jej poškodeniu. Vrťanie z vnútornej strany je navyše podstatne praktickejšie, pretože pri vrťaní z výkopu by bolo nutné výkop značne rozšíriť, aby vznikol dostatočný pracovný priestor na vrťanie zdiva.

Pri tomto spôsobe sanácie nie je nutné prispôsobovať výšku injektážnej línie zvažujúcemu sa vonkajšiemu terénu. Injektážna lína sa vedie stále vodorovne, čo najbližšie k úrovni podlahy, pokiaľ sú podlahy v rovnakej výškovej úrovni, a to aj v miestach, kde sa vonkajší terén postupne zvyšuje. Práve vonkajšia zvislá hydroizolacia totiž zabezpečuje ochranu zdiva proti bočnému prenikaniu zemnej vlhkosti, zatiaľ čo injektážna clona zabraňuje jej kapilárnímu vzlínaniu od základov.

Ak by však odkopanie niektorých podúrovňových častí domu nebolo možné, ponúkajú sa ešte dve ďalšie možnosti sanácie bez potreby výkopových prác.

Prvou možnosťou je plošná krémová injektáž systémom AquaStop Cream. Najskôr sa vytvorí spodná vodorovná injektážna lína čo najbližšie k podlahe a horná injektážna lína približne 5 cm nad úrovňou vonkajšieho terénu. Keďže sa vonkajší terén svažuje, môže horná injektážna lína jeho sklon kopírovať. Obe línie sa na krajoch prepoja zvislými injektážnymi líniami, čím sa sanovaná plocha uzavrie. Vo Vašom prípade sa však horná a dolná injektážna lína pravdepodobne spojia priamo, bez zvislíc, v mieste, kde sa podlahy dostávajú nad úroveň vonkajšieho terénu.

Vnútri takto vymedzené plochy sa následne vykoná plošná injektáž v predpísanom sieťovom rastri. Tým sa vytvorí hydrofóbna bariéra, ktorá bráni prenikaniu zemnej vlhkosti z bočného smeru k vnútornému povrchu zdiva. Táto metóda je určená pre sanáciu zdiva zaťaženého zemnou vlhkosťou, nie tlaková vodou, a jej použitie závisí aj od druhu zdicieho materiálu. Napríklad u dutinového a komôrkového zdiva nie je možné túto plošnú injektáž vykonávať.

Druhou možnosťou je kombinácia liniovej injektáže a vnútornej zvislej hydroizolície. Princíp injektážneho vymedzenia je úplne rovnaký ako u predchádzajúcej varianty. Opäť sa vytvorí spodná a horná injektážna lína, ktoré sa na krajoch prepoja zvislými injektážnymi líniami, prípadne sa v mieste výškovej zmeny priamo spojia. Rozdiel je len v tom, že sa vnútri takto vymedzené plochy už neprovádza plošné sieťové vrťanie, ale po odstránení pôvodných omietok sa na povrch zdiva nanese súvislá hydroizolačná stierka, napríklad AquaStop Bitumen 2K.

Obe varianty sledujú rovnaký cieľ, líšia sa však spôsobom vytvorenia hydroizolačnej bariéry. Pri plošnej injektáži sa hydrofobizuje určitá hĺbka zdiva od jeho vnútorného povrchu, zatiaľ čo u druhej varianty sa hydroizolačná bariéra vytvorí priamo na jeho povrche. Na túto vnútornú hydroizolciu je možné po vhodnej príprave povrchu následne naniesť omietku. Pri AquaStop Bitumen 2K je napríklad možné druhú vrstvu pred jej zatuhnutím vhodne zvrásnať zubovým hladítkom, aby vznikol neklzký podklad pre následného omietnutia.

Je pritom potrebné si uvedomiť, že zdivo pod úrovňou vonkajšieho terénu môže aj naďalej zostávať vlhké, pretože je z vonkajšej strany stále v kontakte so zeminou. To však samo o sebe neznamená, že sanácia nebude funkčná. Vnútorná hydroizolacia zabrní prenikaniu tejto vlhkosti do interiéru a horná injektážna lína, vedená nad úrovňou vonkajšieho terénu, zamezí jej ďalšiemu kapilárnímu vzlínaniu do nadzemnej časti zdiva. Tým sa ochráni aj fasáda nad úrovňou terénu.

Zásadnou podmienkou oboch týchto bezváykopových variantov je, aby na zdivo nepôsobila tlaková voda, a to ani pri intenzívnych dažďoch. Ak sa jedná len o zemnu vlhkosť, môžu byť obe riešenia dlhodobý funkčné. Z Vášho dotazu zatiaľ nevyplýva, že by do objektu pri vydatných zrážkach priamo zatekala voda, preto považujem za rozumné o týchto variantách uvažovať.

Oba spôsoby sanácie som už opakované vysvetľoval v našej poradni. Pre lepšiu predstavu Vám odporúčam nasledujúci podobný dotaz, v ktorom sú popísané a porovnané obe varianty:

https://www.injektaz-zdiva-svepomoci.cz/poradna-sanace-vlhkeho-zdiva/dotaz/jaky-zpusob-reseni

Podrobný technologický postup plošnej injektáže, vrátane schém rozmiestnenia vrtov a odporúčaných hĺbok, nájdete tu:

http://www.injektaz-zdiva-svepomoci.cz/navod-k-injektazni-aplikaci/#plosna-injektaz-zdiva

Pre úplnosť ešte zmínim možnosť gelovej rubovej injektáže, pri ktorej sa hydroizolačná bariéra vytváraú za zdivom, v priľahlej zemines. Túto technológiu je však nutné kombinovať s krémovou injektážou u podlahy, ktorá zabraňuje kapilárnímu vzlínaniu vlhkosti od základov. Gelová rubová injektáž sa používa najmä u podzemných konštrukcií, kde nie je možné vykonať vonkajšie odkopanie, napríklad kvôli okolitej zástavbe alebo inžinierskym sieťam. Jedná sa však o značne finančne nákladné riešenie, ktoré musí vykonávať špecializovaná realizačná firma. Vo Vašom prípade by som preto túto možnosť nepovažoval za prioritnú.

Na záver by som Vám odporúčal predovšetkým zvážiť možnosť odkopania obvodového zdiva v zapustnutých častiach domu. Kombinácia vonkajšej zvislej hydroizolície a vodorovnej injektáže systémom AquaStop Cream v úrovni podlahy predstavuje z hľadiska stavebno-technického riešenia najspoľahlivejší a najprirodzejší spôsob, ako zabrániť prenikaniu zemnej vlhkosti do obvodového zdiva.

Ak však odkopanie z akéhokoľvek dôvodu nebude možné, neznamená to, že by nebolo možné problém účinne vyriešiť. Obe popísané bezvýkopové varianty majú svoje opodstatnenie a pri správnom technologickom vykonaní a za predpokladu nepôsobenia tlakovej vody môžu zabezpečiť dlhodobú ochranu vnútorných povrchov zdiva aj nadzemnej časti fasády a bežne sa používajú ako plnohodnotné riešenia.

S priateľským pozdravom

Jiří Schwarz

Ďakujem za vyčerpávajúcu odpoveď. Mal by som ešte otázku k vonkajšej izolácii. Aká je odporúčaná skladba pre staré kamenné zmiešané základy. Je to vyrovnať maltou, natiahnuť asfaltový pás, nasledne nopovenú fóliu, dole drenážna trubka uložená v drenážnom štrku a na nopovenku extrudovaný polystyrén? Bude stačiť ho zapustiť 30 cm? Ako to prípadne na tej strane, kde je svahnutosť. Tiež v kaskáde, ako pri injektáži a horná hrana vodorovne nad úrovňou terénu?
Ďakujem

Dobrý deň,
Navrhovaný postup vonkajšej hydroizolácie je v zásade správny. U starého kamenného a zmiešaného muriva by som však zvážil použitie dvojzložkovej tixotropnej hydroizolačnej stierky AquaStop Bitumen 2K namiesto natavovaných asfaltových pásov.
Asfaltové pásy sú osvedčeným hydroizolačným materiálom, ale ich aplikácia na nerovné murivá vo výkope býva náročnejšia. Vyžadujú dostatočne rovný a suchý podklad, prácu s horákom a starostlivé zváranie jednotlivých spojov.
Stierková hydroizolácia sa naproti tomu nanáša hladítkom, prispôsobuje sa nerovnostiam muriva a vytvára súvislú vrstvu bez zváravaných spojov. Navyše ju možno aplikovať na vlhký, nie však mokrý podklad, čo je pri dodatočnej izolácii starých základov praktickou výhodou.
Základná zložka A prípravku AquaStop Bitumen 2K je na vodnej báze a prášková zložka B urýchľuje jeho tuhnutie. Nie je preto potrebné čakať na úplné vyschnutie muriva, ako je to pri príprave podkladu pre natavované asfaltové pásy.
Príprava podkladu je pomerne jednoduchá. Vykopané murivá dôkladne očistíte a univerzálnou maltou vyspravíte hlbšie škáry, kaverny a ďalšie výrazné nerovnosti. Nie je potrebné vytvárať dokonale rovnú omietku. Postačuje pevný a súdržný povrch, ktorého prípadné vlnenie možno pri nanášaní hydroizolácie kopírovať hladítkom.
Keď univerzálna malta dostatočne zatuhne a získa potrebnú pevnosť, môžete pokračovať hydroizolačnou stierkou, hoci podklad zostáva vlhký.
AquaStop Bitumen 2K odporúčam naniesť v dvoch vrstvách s vložením sklovláknitej výstužnej sieťky, tzv. perlinky. Celková hrúbka hydroizolácie bude približne 5–6 mm.
Odporúčaná skladba smerom od muriva je nasledovná:
1. Očistené murivá s vyspravenými škárami a nerovnosťami pomocou univerzálnej malty.
2. Dve vrstvy AquaStop Bitumen 2K s vloženou perlinkou.
3. Extrudovaný polystyrén XPS nalepený na vytvrenú hydroizoláciu.
4. Nopová fólia s nopmi orientovanými smerom k XPS ako mechanická ochrana. Dôvodom tejto orientácie nie je prevzdušňovanie, ale vytvorenie hladkej sklznej plochy smerom k záspovej zemине. Pri jej postupnom sadaní sa tak obmeddzuje riziko strhávania nopovej fólie smerom nadol a jej vytrhnutia z hornej ukončovacej lišty.
5. Spätný zásyp vhodnou zeminou, vykonávaný postupne po vrstvách s priebežným zhutňovaním.
Nopovú fóliu odporúčam v hornej časti riadne ukončiť utesňovacou lištou. Pripomínam, že nopová fólia tu nie je vlastnou hydroizoláciou – tou je AquaStop Bitumen 2K.
K spätному zásypu by som ešte doplnil jednu dôležitú zásadu. Vykopanú zeminu je vhodné pred opätovným použitím zbaviť väčších kameňov, ostrých úlomkov a prípadných stavebných zvyškov. Ak to jej zloženie vyžaduje, možno ju aj presievať cez prohadzovačku.
Samotný zásyp odporúčam vykonávať postupne, v primerianej hrúbke vrstvami, ktoré sa priebežne a rovnomerne zhutňujú vhodným valcom. Nie je teda správne zasypať celý výkop naraz a zhutniť iba jeho hornú časť. Pri zhutňovaní v blízkosti muriva je samozrejme potrebné postupovať tak, aby nedošlo k poškodeniu ochranných vrstiev.
Ani pri starostlivo vykonanom zhutňovaní nemožno úplne vyloučiť následné mierne sedanie záspovej zeminy. Práve preto má zmysel vyššie odporúčaná orientácia nopovej fólie hladkou stranou smerom k zásypu.
K hĺbke hydroizolácie a vašim navrhovaným 30 cm:
Hĺbku zvislej hydroizolácie je potrebné určiť podľa hĺbky základovej škáry, výšky vnútornej podlahy a úrovne vonkajšieho terénu. Ak to stavebné podmienky umožňujú, odporúčam vykonať hydroizoláciu až k základovej škáre.
Minimálne by však mala zasahovať pod úroveň skladby vnútornej podlahy a injektážnej línie, aby sa obe hydroizolácie výškovo prekrývali a nedochádzalo k premosteniu injektážnej clony vlhkosťou.
Horný okraj zvislej hydroizolácie by mal presahovať aspoň 5 cm nad úroveň finálneho vonkajšieho terénu.
Na vašom svažitom teréne môže horný okraj hydroizolácie plynule kopírovať sklon terénu alebo byť vykonaný stupňovito. Podstatné je zachovať jej súvislosť a potrebný presah nad terénom. Výška hydroizolácie sa teda bude podľa domu meniť podľa hĺbky zanorenia muriva.

K návaznosti na injektáž AquaStop Cream:
Pokiaľ bude vonkajšia zvislá hydroizolácia vykonaná v potrebnom rozsahu, môžete injektážnu linию viesť vodorovne, čo najbližšie nad úrovňou vnútornej podlahy. Nebude potrebné ju prispôsobovať sklonu vonkajšieho terénu, pretože proti bočnému vnikaniu zemnej vlhkosti bude murivá chránené zvislou hydroizoláciou.
Injektáž odporúčam vykonávať z vnútornej strany domu. Vŕtanie zvonka by vyžadovalo pomerne široki výkop kvôli manipulácii s vrtalkou a vrtákom.
Najprv odporúčam vykonať injektáž a až následne vonkajšiu zvislú hydroizoláciu. Pri vŕtaní totiž môže dôjsť k nechteanému prevŕtaniu muriva cez celú jeho hrúbku a tým k poškodeniu už hotovej hydroizolácie. Pokiaľ je výkop otvorený, možno také miesto opraviť. Po zakrytí XPS, nopovou fóliou a zásypom by však bola prípadná oprava podstatne náročnejšia.

K vašou navrhovanej drenáži:
Drenáž môže mať najmä na svažitom teréne svoj základ. Bez znalosti hĺbky základov a skutočných vodných pomerov však nemožno určiť, či je vo vašom prípade nevyhnutná.
Ak sa pre ňu rozhodnete, odporúčam nasledovný postup:
1. Na dne výkopu zhotovtiť betónové lôžko v tvare žľabu s plynulým spádom.
2. Žľab opatriť bitumenovou hydroizoláciou napojením na zvislú hydroizoláciu muriva.
3. Do žľaba vložiť geotextíliu s dostatočnými presahmi po oboch stranách.
4. Na geotextíliu uložiť perforované drenážne potrubie s priemerom aspoň 110 mm.
5. Potrubie obsypať drenážnym kamenivom, napríklad frakcie 16/32 mm, v priečnom reze približne 40 × 40 cm.
6. Geotextíliu přeložiť cez hornú časť obsypu s dostatočným prekrytím, aby sa drenáž postupne nezanášala zeminou.
7. Drenáž napojiť na plné neperforované potrubie a vodu odviesť do dostatočnej vzdialenosti od domu.
Zásadnou podmienkou správne fungujúcej drenáže je plynulý a spoľahlivý odtok zachytenej vody. Pokiaľ by odvodňovacie potrubie nemalo dostatočný spád alebo by voda nemala kam odtekať, mohla by sa v drenážnom systéme hromadiť a následne sa vracať späť k základom domu. Drenáž by tak namiesto odvádania vody mohla naopak zvyšovať vlhkostné zaťaženie muriva.
Spôsob odvodu je potrebné prispôsobiť miestnym podmienkam, napríklad vyústením vo svahu, vhodne navrhnutým vsakom alebo prípustným napojením na dažďovú kanalizáciu.

Na záver ešte upozornenie na bezpečnosť výkopových prác:
U starého kamenného a zmiešaného muriva odporúčam postupovať pri odkopávaní základov po kratších úsekoch a nezasahujúť výkopom pod základovú škáru. Pri hlbších výkopoch je dôležité zabezpečiť ich steny proti sesunutiu zeminy, napríklad vhodným pažením. Zvláštnú pozornosť tomu venujte na svažitom teréne, kde môže byť stabilita stien výkopu ovplyvnená aj dažďovými zrážkami a zvýšenou vlhkosťou zeminy.

Vykopanú zeminu ani ťažký materiál neukladajte tesne k hrane výkopu, aby nedochádzalo k zbytočnému zaťažovaniu jeho stien.

S priateľským pozdravom

Jiří Schwarz

Takže po odkrytí omietky som zistil, že múr má zaujímavú skladbu. Aspoň v tom, čo je vidieť, sú na striedačku škvarovky prekladané dvoma radami pálených tehál. Neviem, ako je to ďalej v štruktúre, keďže múr má približne 60 cm. Vŕtať izoláciu až do výšky prvého tehly (20 cm), alebo použiť metódu s PUR penou?
Ďakujem