Dobrý deň,
určite je Váš dotaz smerovaný na vykonanie injektáže v obvodovom murive nad úrovňou terénu. Pri obvodovom murive nad úrovňou terénu sa teplotné podmienky na rozhodovanie aplikácie v zimnom období nemenia, a to ani v prípade, že sa navŕtanie muriva vykoná z vnútornej strany. Píšem to preto, že som zaregistroval, že niektorí zhotovitelia sa domnievajú, že v prípade navŕtania obvodového muriva z vnútornej strany sa zimné teplotné riziko v tomto prípade znižuje, alebo vôbec nie je, ale samozrejme je to inak. Teplotné riziko v zimnom období je nemenné, a to aj v prípade, že bude navŕtané z vonkajšej alebo vnútornej strany.
Krémová injektáž vlhkého muriva v obvodovom murive so zateplenou fasádou má určite iné teplotné hranice pre aplikáciu atď. V podstate žiadne obmedzenie za určitých podmienok pri zateplenej fasáde nie je. Tiež ste sa asi nedotazovali na injektáž pri murive pod úrovňou terénu/v pivniciach, kde sa teplota s pribúdajúcou hĺbkou (od nezámrznej hĺbky) mení len s veľmi malými teplotnými rozdielmi. V 1. NP vnútorných priečok a múrov, kde sa môžu priestory v zimnom období temperovať, nie sú vonkajšie teploty tiež rozhodujúce. V týchto prípadoch asi nie je čo vysvetľovať a čoho sa obávať.
Ale teraz k jadru problematiky. Možno pre Vás, ale aj ostatných čitateľov bude moja odpoveď trochu prekvapivá.
Teploty pod bodom mrazu môžu spôsobiť premŕzanie muriva, a tým do určitej miery môžu znehodnotiť výsledok injektáže. Rýchlejšie tiež premŕzajú obvodové múry pri vyššom percentuálnom momentálnom zavlhnutí. Vlhké múry, rovná sa vyššia teplotná vodivosť, vyššie tepelné straty, atď… Injektážny krém AquaStop Cream® nie je ale tak náchylný na znehodnotenie mrazom, ako sa asi všeobecne predpokladá. V momente, keď klesne vonkajšia teplota pod bod mrazu, sa voda začína meniť zo skupenstva kvapalného na skupenstvo tuhé, pevné, a tým začne meniť svoje mechanické vlastnosti. Táto zmena skupenstva ale platí pre H2O.
Pri injektážnej emulzii na báze silanov a siloxanov, tj pri kréme AquaStop Cream® začína bod mrazu čiže bod tuhnutia od -17 °C. Tiež si treba uvedomiť, že sa teplota pre výsledok injektáže neriadi teplotou vonkajšieho vzduchu, ale teplotou v murive, čo môže mať určitú diferenciu. Ale napriek tomu by sme sa mali v praxi riadiť vonkajšou teplotou, pretože tá skôr či neskôr ovplyvní teplotu v murive. Problém je ale niekde inde. Aj keby sa injektážny krém ocitol v murive o teplote pod bodom tuhnutia H2O, k znehodnoteniu emulzie nedôjde. Toto tvrdenie mám podložené a preukázané vlastnou trojročnou skúškou nášho výrobku, ktorú som pred mnohými rokmi vykonal. Po troch rokoch vystavenia injektážneho krému veľmi nízkym, ale aj vysokým teplotám som vykonal skúšku v murive, aj laboratórnu skúšku, a zistenie bolo zaujímavé, možno až prekvapivé. Na vlastnostiach injektážneho krému AquaStop Cream® sa vôbec nič nezmenilo a svoju účinnosť si túto skúšobnú vzorku zachoval. Ako štatutárny zástupca výrobnej spoločnosti by som Vás mal s Vašou otázkou odkázať na technický list pre náš výrobok, kde je všetko uvedené v súlade s platnými normami, predpismi a vyhláškami na udelenie certifikácie výrobku.
Avšak mnou prevádzkovaná poradňa slúži najmä pre praktické rady, a preto Vám odpoviem v praktickej rovine, ktorá ale nie je v rozpore s dokumentáciou, hoci sú niektoré formulácie zdanlivo iné. V prípade vyššej percentuálnej vlhkosti v murive sa zvyšuje jeho tepelná vodivosť, a tým sú vyššie aj tepelné straty, čo pri poklese vonkajšej teploty spôsobuje zrýchlené znižovanie teploty v murive, ale aj naopak. To je všeobecne známe. Pri vyššom a dlhodobom poklese vonkajšej teploty začne obvodové murivo nad úrovňou terénu postupne premŕzať. Voda/vlhkosť v murive sa začne (najmä od vonkajšej strany muriva) meniť v skupenstve pevné. Vlhkosť obsiahnutá v murive, tj vlhkosť obsiahnutá v póroch a kapilárach, sa začne meniť na kryštáliky ľadu. A tu začína zásadný problém. Kryštáliky ľadu v murive vytvoria bariéru na dispergáciu aktívnych látok injektážneho krému, ktorý pri rovnakej teplote ešte netuhne. K premrznutiu muriva dochádza postupne a je to ovplyvnených viacerými faktormi, ale myslím, že tie zásadné som už vysvetlil. Takže si vytvorme modelový príklad na vysvetlenie. Injektáž zhotovíme v obvodovom murive, a to nezávisle od toho, či vrty boli vykonané z vonkajšej alebo vnútornej strany v obvodovom murive nad úrovňou terénu, ale v čase, keď k premŕzaniu muriva ešte nedochádza. Ale hydrofobizácia v murive, ktorá spoľahlivo zamedzí kapilárne vzlínajúcej vlhkosti, vzniká relatívne pomaly, a to niekoľko týždňov. Avšak tento dlhotrvajúci priebeh je síce výhodný, ale v zimnom období zradný. A tu je ďalší dôležitý moment, na ktorý chcem upozorniť. Nemalo by sa vychádzať z teplôt v dobe prevedenej injektáže, ale musíme počítať s teplotami, ktoré sa môžu v zimnom období razantne zmeniť v dobe vznikajúcej clony proti vlhkosti, ktorá, ako som sa zmienil v predošlých vetách, vzniká v priebehu niekoľkých týždňov. Pokiaľ dispergácia aktívnych látok nebude ešte dokončená a murivo v tejto fáze začne premŕzať, môže sa dispergácia aktívnych látok zastaviť v hĺbke už premrznutého muriva, samozrejme opäť v závislosti od momentálnej percentuálnej vlhkosti v murive, poklesu teploty pod bodom mrazu, časovej dĺžke tohto poklesu, druhu muriva atď.
Šírenie injektážneho krému AquaStop Cream® sa vo vrte ale nezastaví. Injektážna emulzia sa bude šíriť/dispergovať v miestach nepremrznutej hĺbky muriva až do konečného svojho procesu. Murivo totiž veľmi pravdepodobne nepremrzne v celej svojej hrúbke a najmä okamžite. Aký je teda dôsledok postupného premŕzania muriva? Clony v hĺbke nepremrznutej hrúbky muriva budú o to intenzívnejšie, ale v hĺbke premrznutého muriva clona samozrejme nevznikne. Kryštáliky ľadu obsiahnuté v póroch a kapilárach muriva vytvoria prekážku pre dispergáciu, ako som už vysvetlil. Pri vonkajšom oteplení sa kryštáliky letu roztopia a murivo bude priepustné pre kapilárne vzlínajúcu vlhkosť, a tým aj pre šírenie aktívnych látok injektážnym krémom. Vrty ale môžu byť už prázdne, pretože, ako som vyššie popisoval, injektážny krém sa medzitým bude vsakovať do ešte nepremrznutej hĺbky muriva. Tento výklad som napísal z dôvodu, aby sa táto problematika vysvetlila vo všetkých súvislostiach. Pokiaľ vo Vašom prípade budete mať istotu alebo skôr vieru, že murivo nezačne premŕzať, povedzme cca do troch týždňov od dokončenej injektáže, všetko dopadne dobre. Ale môžeme veriť takto dlhé predpovede počasia v zimných mesiacoch? Myslím, že som Vám poskytol všetky informácie pre Vaše rozhodnutie, či sa pustiť do injektáže v obvodovom murive v zimných mesiacoch.
Preto pokladám tak trochu rečnícku otázku. Sú v praxi tieto uvedené hodnoty v technických listoch vždy také absolútne? Kde je hranica skutočného rizika, a teda ešte správneho rozhodnutia zhotoviteľa? A sám si, ale pre Vás, odpoviem. Asi naozaj v technickom liste výrobku. Ale myslím si, že táto odpoveď môže pomôcť sa v niektorých prípadoch „upokojiť“, alebo naopak túto záležitosť brať s väčšou obozretnosťou.
Ešte dve všeobecné pravidlá:

1) Krátkodobý pokles teploty pod bod mrazu väčšinou nespôsobí premŕzanie muriva. Príklad: v noci klesne teplota na -3 °C (býva to na niekoľko hodín) a cez deň teplota vystúpi na 8 °C. Tento výkyv nespôsobuje premŕzanie muriva.
2) Čím viac však pôjdeme do zimných mesiacov, riziká vyššie uvedené sa zvyšujú.

S priateľským pozdravom
Jiří Schwarz – konateľ spoločnosti