Dobrý deň. U zavlhajúceho muriva, ktoré je pod úrovňou terénu a je neprístupné pre odkopaní, nastáva určitá komplikácia pre odvlhčenie. Avšak by som tento stav rozdelil do dvoch možných situácií.

Prvá situácia: murivo pivnice, ktoré je pod domom, vo Vašom prípade pod terasou, je pre zhotovenie novej zvislej vonkajšej hydroizolácie odkopaním zeminy nereálne. V čase extrémnych súčtov zrážok a to najmä v čase povodní, ktoré zasiahli v minulosti ČR, najprv Moravu a neskôr Čechy (v týchto dobách boli plošne preverené hydroizolácie všetkých stojacich stavieb, okrem povodní zaplavených, keďže všetky vrstvy hornín dosahovali extrémneho nasýtenia vodou a extrémnej výšky hladín spodných vôd), nevznikla tlaková voda, respektíve nedošlo k prietoku vody skrz murivo a podlahy do pivnice, je jasné, že súhrnom viacero priaznivých faktorov, najmä priepustnosťou podložia, výšky spodných vôd v mieste stavby, ale aj ďalších faktorov, je síce viac či menej dotovaná spodná stavba „“iba““ zemnou vlhkosťou, ale voda do týchto suterénnych priestorov nikdy nenatiekla. Táto logická úvaha však s pribúdajúcim časom stráca svoju stoprocentnosť, lebo aj hydroizolácie starnú.

Druhá situácia: Rovnako situovaná stavba, ale v čase zvýšených dažďových zrážok začne do pivnice stavby voda tiecť cez murivo.

Záver: Tieto dve možné situácie môžu byť pre návrh riešenia rozhodujúce. V prípade, že ste nikdy nezaznamenali pôsobenie tlakovej vody a tým Vám do popisovanej miestnosti nenatekala voda, je možné zhotoviť zvislú hydroizoláciu z vnútornej strany od podlahy do výšky stropu, najlepšie, keby táto hydroizolačná stierka bola napojená aj na funkčnú vodorovnú hydroizoláciu v podlahe, čo je v praxi ťažké (myslené vytvorením tesného spoja vodorovnej existujúcej hydroizolácie v podlahe a novej zvislej vnútornej hydroizolácie). Ak by ale bola v rekonštrukcii aj podlaha, bol by to ideálny stav.

Bitúmenová hydroizolácia je veľmi pevná k podkladu a životnosť je porovnateľná s kvalitnými asfaltovými pásmi. Pokiaľ ale bude pôsobiť tlaková voda z negatívnej strany, tj. z druhej strany stavebného dielca na hydroizolačnú stierku skrz jej podkladové vrstvy, je značné riziko odtrhnutia zvislej hydroizolácie od steny. Ak ste v minulosti nikdy nezaznamenal pôsobenie tlakovej vody a tým pretečenie vody skrz túto stenu, možno postupovať podľa Vášho návrhu a po nanesení bitumenovej hydroizolačnej stierky je možné túto stierku nahodiť vápennocementovou omietkou. Keďže sa bitúmenová stierka nanáša v dvoch vrstvách, odporúčam na prvý, ešte lepkavý povrch, ľahko vtlačiť perlinku / mriežku. Druhú vrstvu hydroizolačnej stierky odporúčam naniesť tiež v hr. cca 2 – 3 mm, ale pred zatuhnutím zhotoviť zvrásnenie povrchu a to za pomoci hladidla so zubami a to do max. hr. druhej vrstvy cca 1-1,5 mm. Zvrásnenie povrchu sa prevádza vodorovnými ťahmi hladidla alebo krížením, viď foto. Toto zvrásnenie povrchu zvýši priľnavosť a pevnosť omietky k hydroizolačnému podkladu. Až posledné moje návrhy sú vlastne odpoveďou na Vami položený dotaz, ale považoval som za dôležité zasadiť všetko do širšieho kontextu, a to zďaleka nie vyčerpávajúceho, to len na vysvetlenie obsiahlejšieho úvodu mojej odpovede. Na záver Vám posielam odkaz na injektážnu metódu, ktorou sa dá vytvoriť bezvýkopovo vonkajšia zvislá hydroizolácia. Vždy je spoľahlivejšie zhotoviť zvislú hydroizoláciu z vonkajšej strany stavebného dielca, ktorý je pod úrovňou terénu, ale nie vždy je možno to vykonať dodatočne (Váš prípad), ale existuje spoľahlivá metóda a to gélová rubová injektáž: tu kliknúť gelová injektáž muriva.

S priateľským pozdravom

Jiří Schwarz

Ďakujem vám za vašu odbornú odpoveď. Tlakovú vodu som nezaznamenal, iba veľkú vlhkosť omietok i muriva.