Dobrý deň,
chcel by som sa vás prosím opýtať na nasledujúcu vec.
Máme starú užitkovú budovu, u ktorej vlhnú steny. Nie je tam vodorovná izolácia. Vonkajší terén je približne 50cm nad úrovňou vnútornej podlahy.
Odkopал som z vonku túto stenu pod úroveň podlahy. Použil som vašu injektáž. Chcel by som túto stenu izolovať. A teraz sa pýtam:
1) Za ako dlho a ako vysoko po injektáži môžem na stenu nataventiť asfaltové pásy?
2) Na tieto pásy dať 2cm extrudovaný polystyrén?
3) Na polystyrén nopovú fóliu (nopy k polystyrenu)?
4) Drenážne potrubie?
Ďakujem za odpovede

Tomáš

Dobrý deň, pán Schwarz,

predovšetkým Vám ďakujem za Vašu poradňu, je to vynikajúci zdroj inšpirácie a informácií. Prečítal som toho naozaj veľa a získal som pomerne dobrú predstavu, ako sa vyporiadať s naším problémom, napriek tomu by som veľmi ocenil Vaše rady pre náš konkrétny prípad. Skúsim stručne popísať, aké práce už na dome prebehli a čo je v pláne teraz.

Ide o hospodársku usadlosť niekedy z prelomu 19. a 20. storočia. Dom nie je podpivničený, základy sú kamenné, na nich sokel, taktiež kamenný, v obytných častiach z vnútornej strany dorovnaný tehlami. Hydroizolácia nulová. Úroveň vnútorných podláh je takmer všade nad terénom, takže otázka vlhkosti je pomerne dobre riešiteľná, s výnimkou jednej steny, kde je ulička medzi naším a susedným domom a tam sa terén postupne dvíha – čiastočne aj kvôli historickým opravám strechy, keď sa evidentne hádzal nepotrebný materiál do medzery medzi domami.

Robíme o niečo rozsiahlejšiu rekonštrukciu a nechcem nič nechať na náhodu. V prvej časti sme zatiaľ postupovali tak, že sa vykopali vnútorné podlahy, vylial sa armovaný podkladový betón, zhotovili sa dve línie injektáže z vnútornej strany (cca 5 cm nad sebou, striedavo, tak ako odporúčate pre zmiešané murivo). Zátky, ktoré sú vidieť na fotkách, sú ešte poistený roh vŕtaním z vonkajšej strany. Následne sa na podkladový betón navarili plošne asfaltové pásy a tie sa potom Vašou bitúmenovou stierkou pretiahli nad úroveň injektážnych línií. Následne išla tepelná izolácia a vrstva anhydritu s podlahovým kúrením. Všetko, zdá sa, funguje výborne.

Teraz prišla na rad ďalšia časť domu, kde sa už vnútorné podlahy ponárajú pod úroveň terénu a už je teda nevyhnutné riešiť súčasne aj zvislú hydroizoláciu zvonku. Pravdepodobne si to necháme zhotoviť firmou, ak nájdeme nejakú spoľahlivú v okolí, ale rád by som poznal Váš názor, pre kontrolu…

Dĺžka tej steny v uličke je cca 40 metrov. Terén sa postupne dvíha a kúsok za polovicou domu zasa klesá. Vzhľadom na to, že v zadnej časti nie je vodu kam odvádzať, prerobil bých to celé tak, aby bol spád až odzadu k tej prednej časti domu, kde nejakých 10 metrov pred domom je pomerne veľká priehlbina, bývalý rybníček, kam je možné vodu pustiť. Na základe Vašej poradne a niektorých ďalších zdrojov by som postupoval nasledovne:

1. Odkopať terén do spádu odzadu až dopredu. Pri spáde 1 % by to vychádzkovo vychádzalo pomerne bez problémov, ale napriek tomu bude časť steny v zadnej časti stále pod terénom.

2. Pozdĺž základov kopať až do hĺbky základovej škáry, stenu v rámci možností očistiť od hliny a neporiadku.

3. Zrovnať stenu aj základy. Buď to „poberie“ univerzálna malta, prípadně s úlomkami tehál a pod., ale skôr sa bojím toho, že tam bude toľko nepravidelných a vyčnievajúcich kameňov, že sa bude musieť urobiť debnenie (šalovanie) a vyliať to riedkym betónom.

4. Zhotoviť hydroizoláciu, aspoň cca 30 cm nad úroveň terénu, či už pásmi alebo bitúmenom, to sa asi rozhodne v priebehu prác…

5. Priložiť tepelnú izoláciu XPS k základom, asi aj na soklovú časť, minimálne kúsok nad úroveň terénu.

6. Nopovú fóliu, nopy od steny, iba ako ochranu, a výkop zasypať ílovitou zeminou.

7. Doprostred medzi domy uložiť betónové žľaby a medzi žľabom a stenami vybetónovať so spádom od domu do žľabov.

Samozrejme, synchronizovať práce tak, aby pri zhotovovaní injektáže z vnútornej časti nedošlo k poškodeniu zvislej izolácie na vonkajšej strane…

A teraz body, pri ktorých si nie som istý:

1. Je nutné kopať až do hĺbky základovej škáry? Nebolo by dostatočné dostať sa výkopom napríklad 20–30 cm pod úroveň podkladového betónu, a teda aj pod úroveň vodorovnej hydroizolačnej clony? A ešte jedna podotázka: Je z hľadiska statiky bezpečné takto odhaliť základy až po základovú škáru po nejakých väčších častiach?

2. Má zmysel použiť XPS ako tepelnú izoláciu, keď celý dom nie je zateplený? Ak sa dom vôbec bude zatepľovať, určite to nebude v najbližších rokoch, ale zatiaľ celkovo nie som presvedčený o výhodách obloženia starého domu polystyrénom. Zateplením soklovej časti by tak vznikol trochu nevzhľadný detail zakončený nejakou plechovou odkvapovou lištou, ale ak to bude mať nejaký prínos, dalo by sa to akceptovať.

3. Zhotoviť pri päte základov drenáž? Ja sa prikláňam skôr k variantu bez drenáže. Mám obavu, vzhľadom na vyššiu spodnú vodu, absenciu odkvapov na susednom dome a pod., aby sme drenážou vodu k základom naopak nepriviedli. Myslím si, že keby sa na zasypanie výkopu použila pôvodná ílovitá zemina, tá by sama osebe veľa vody k domu nepustila, v kombinácii s vybetónovaním spádu by to mohlo byť dostatočné.

4. Zasypať do výkopu KG potrubie na odvádzanie vody z odkvapov, alebo pustiť vodu z odkvapov žľabmi po povrchu?

Vopred mnohokrát ďakujem za Váš čas. Chápem, že sa nedá jednoznačne poradiť „od stola“ bez presnej znalosti konkrétnych podmienok, ale aj tak pri Vašich skúsenostiach určite poradíte.

S pozdravom, J. Vrba

Dobrý deň, pane Schwarz.

Predovšetkým Vám ďakujem za Vašu poradňu, je to vynikajúci zdroj inšpirácie a informácií. Prečítal som toho veľa a získal som si pomerne dobrú predstavu, ako sa vysporiadať s našim problémom, napriek tomu by som veľmi ocenil Vaše rady pre náš konkrétny prípad. Skúsim stručne popísať, aké práce už na dome prebehli a čo je v pláne teraz. Jedná sa o hospodársku usadlosť niekedy z prelomom 19. a 20. storočia. Dům nie je podpivničený, základy sú kamenné, na nich sokel, tiež kamenný, v obytných častiach z vnútornej strany dopravený tehlami. Hydroizolácia nulová. Úroveň vnútorných podláh je takmer všade nad terénom, takže otázka vlhkosti je pomerne dobre riešiteľná, s výnimkou jednej steny, kde je ulička medzi našim a susedným domom a tam sa terén postupne zdvihá, čiastočne aj kvôli historickým opravám strechy, keď sa evidentne hádzal nepotrebný materiál do medzery medzi domami. Vykonávame pomerne rozsiahlejšiu rekonštrukciu a nechcem nič ponechať náhode. V prvej časti sme zatiaľ postupovali tak, že sa vykopali vnútorné podlahy, vylial sa armovaný podkladný betón, zhotovili sa dve línie injektáže z vnútornej strany, cca 5 cm nad sebou, striedavo, tak ako odporúčate pre zmiešané murovanie. Zátky, ktoré sú vidieť na fotkách sú ešte poistený roh vŕtaním z vonkajšej strany. Následne sa na podkladný betón navárili plošne asfaltové pásy a tie sa potom Vašou bitúmenovou stierkou pretrhli cez úroveň injektážnych línií. Následne tepelná izolácia a vrstva anhydritu s podlahovým vykurovaním. Všetko sa zdá, že funguje výborne.

Teraz prišla rada na ďalšiu časť domu, kde už sa vnútorné podlahy nosia pod úroveň terénu a už je teda nevyhnutné riešiť súčasne aj zvislú hydroizoláciu zvonka. Pravdepodobne si to necháme vykonať firmou, ak nájdeme nejakú spoľahlivú v blízkosti, ale rád by som poznal Váš názor, pre kontrolu…

Dĺžka tej steny v uličke je cca 40 metrov. Terén sa postupne zdvihá a kúsok za polovinou domu zase klesá. Vzhľadom na to, že v zadnej časti nie je vode kam odviesť, prerobil by som to celé tak, aby bol spád až odzadu k tej prednej časti domu, kde nejakých 10 metrov pred domom je pomerne veľká priehlbeň, bývalý ribník, kam je možné vodu pustiť. Na základe Vašej poradne a niektorých ďalších zdrojov by som postupoval nasledovne:

1) Odkopať terén do spádu odzadu až dopredú. Pri spáde 1% by to vychádzalo výškovo pomerne bez problémov, ale napriek tomu bude časť steny v zadnej časti stále pod terénom.
2) Popri základoch kopať až do hĺbky základovej špáry, stenu v rámci možností vyčistiť od hliny a neporiadku.
3) Vyrovnať stenu aj základy. Buď to „pozrie“ univerzálna malta, prípadne s úlomkami tehiel apod., ale skôr sa bojím toho, že tam bude toľko nepravidelných a vyčnievajúcich kameňov, že sa bude musieť urobiť bednenie a vyliať to riedkou betónom.
4) Vykonať hydroizoláciu, aspoň cca 30cm nad úroveň terénu, či už pásy alebo bitúmen, to sa asi rozhodne v priebehu prác…
5) Priložiť tepelnú izoláciu XPS k základom, asi aj na sokelovú časť, minimálne kúsok nad úroveň terénu
6) Noporovú fóliu, nopy od steny, iba ako ochranu a výkop zasypať jílovitou zeminou
7) Doprostred medzi domy uložiť betónové žľaby a medzi žľabom a stenami vybetónovať so spádom od domu do žľabov.

Samozrejme synchronizovať práce tak, aby pri zhotovovaní injektáže z vnútornej časti nedošlo k poškodeniu zvislej izolácii na vonkajšej strane…

A teraz body, u ktorých si nie som istý:

1) Je nutné kopať až do hĺbky základovej špáry? Či by nebolo dostatočné sa výkopom dostať napríklad 20-30 cm pod úroveň podkladného betónu, a teda aj pod úroveň vodorovnej hydroizoláčnej clony? A ešte jedna podotázka: Je z hľadiska statiky bezpečné takto odhaliť základy až k základovej špáre po nejakých väčších častiach?
2) Má zmysel použiť XPS ako tepelnú izoláciu, keď celý dům nie je zateplený? Ak sa dům vôbec bude zatepľovať, určite to nebude v najbližších rokoch, ale zatiaľ celkovo som nepresvědčený o výhodách obloženia starého domu polystyrenom. Zateplením sokelovej časti by tak vznikol pomerne nevzhľadný detail, ukončený nejakou plechodnou okapničkou, ale ak to bude mať nejaký prínos, dalo by sa to akceptovať.
3) Vykonať u päty základov drenáž? Ja sa prikláňam skôr k variante bez drenáže. Mám obavu, vzhľadom na vyššiu spodnú vodu, absenciu okapov na susednom dome apod., aby sme drenážou vodu k základom naopak nepriviedli. Myslím, že keby sa k zasypaniu výkopu použila pôvodná jílovitá zemina, tá by sama osebe veľa vody k domu nepustila, v kombinácii s vybetónovaním spádu by to mohlo byť dostatočné.
4) Zasypať do výkopu KG potrubie na odvádzanie vody z okapov a alebo pustiť vodu z okapov žľabmi po povrchu?

Vopred veľakrát ďakujem za Váš čas. Chápu, že sa nedá jednoznačne poradiť „od stola“, bez presnej znalosti konkrétnych podmienok, ale aj tak pri Vašich skúsenostiach určite poradíte.

S pozdravom
J.Vrba

Dobrý deň, pán Schwarz,
mám na Vás prosbu a otázku k možnému vykonaniu krémovej injektáže. Kúpil som dom zo 70. rokov minulého storočia, pôvodní majitelia ho pred 2 rokmi kompletne zrekonštruovali, a to vrátane suterénu. Avšak po 2 rokoch je vidieť, že na nových omietkach je vlhkosť a tiež pleseň (podľa fotky vzlínajúca – asi teda od základových pásov – kde sa izolácia nerobila). Dom je situovaný v miernom svahu a najväčší problém je na severnej stene, ktorá je do svahu a studená. Povoľní majitelia urobili vonkajšiu drenáž až na pätu suterénu domu, ďalej nopovka a zásyp zo štrku (bohužiaľ, bitúmenovú izoláciu neurobili). Základ obvodového múru v suteréne je kamenný, s hrúbkou 60 cm (viď foto), len neviem, čo je to za kameň – opuka ani pieskovec to podľa môjho názoru nie je. A moja otázka znie, či môžem vykonať z vnútornej strany suterénu krémovú injektáž kamenného obvodového múru a priečok v suteréne pri podlahe, keď je urobená vonkajšia drenáž domu? Alebo aký prípadný postup by ste volili Vy?
Veľmi pekne ďakujem vopred za akúkoľvek odpoveď.
S pozdravom
Martin K…
Havlíčkův Brod

Dobrý deň.

Ospravedlňujem sa, že Vás kontaktujem touto cestou, ale nepodarilo sa mi vo Vašom online formulári vložiť obrázok. Ale ak chcete a máte tú možnosť, tak Vám udeľujem súhlas s umiestnením mojej otázky do Vašej poradne.

Po zhotovení injektáže múrom Vaším produktom, sa chystám zhotoviť aj drenáž domu. Dom sa nachádza v strede obce av jednej z najnižších bodov obce. Dom je tiež čiastočne podpivničený a to iba pod jednou rohovou miestnosťou. Dve obvodové múry pivnice sú tak zároveň vonkajšími stenami domu, zvyšné dve strany sú uprostred domu. Na základe predchádzajúcej konzultácie s Vami tak bola vykonaná injektáž pivničných stien iba tesne pod stropom pivnice a pivnica bola ponechaná „vlhká“, pretože sa v takomto stave nachádza už niekoľko desiatok rokov a murivo je stále ako nové a zároveň si skep ponechá správne vlastnosti a miestnosti nad ním je bezpečné odizolovaná od vlhkosti. Mám však pár otázok na vykonanie drenáže domu.

Po prvé, aký je rozdiel pri prevedení zvislej hydroizolácie navarením lepenky (prípadne 2 vrstiev) na odhalené základy a použitím bitúmenu a aký typ a priemer rúrky by som mal zvoliť (uvažujem pre istotu dať rúrku s priemerom 125 mm, pre istotu)? Oplatí sa čierna pevnejšia a viac perforovaná ACO flex rúrka?

Po druhé, treba na každý roh umiestniť revíznu šachtu? Pretože v ponuke sú aj spojovacie rohy drenážnych trubiek. Stačí to, keď v najnižšom bode bude aj tak umiestnená jedna revízna šachta a obvod domu je 16×11 metrov bude umiestnená cca 2-3 metre na severnom rohu pri východnej strane domu a ďalej dopojená do žumpy, z ktorej bude vytvorená nádrž dažďovej a drenážnej vody?

Po tretie, je nutné v miestach pivnice vykonať drenáž až úplne pri spodnej hranici základov pivnice? Alebo bude drenáž fungovať, aj keď bude umiestnená v rovnakej hĺbke, ako pri zvyšku domu čo je zhruba 20 cm nad hranicou podlahy pivnice? Neviem totiž, ako by som si inak poradil s vyspadovaním takto hlboko umiestnenej drenáže, ibaže by som ju musel vyviesť dovnútra pivnice do nádrže, kde by vodu odčerpávalo čerpadlo. Táto jímka slúži na pravidelné odčerpanie spodnej vody, ktoré do pivnice presakuje podlahou (množstvo záleží na aktuálnej výške hladiny spodnej vody). Bude sa navyše jednať iba o zvislú hydroizoláciu a drenáž 1 celej steny pivnice a iba časti druhej steny, pretože je tu umiestnené vonkajšie schodisko do pivnice, ktoré by som rád zachoval, ale v prípade potreby by mohlo byť odstránené a zhotovené znova (ak máte na zhotovenie a predovšetkým izoláciu týchto schodov nejakej rady, bol by som Vám veľmi vďačný). Môžem tiež prípadne zhotoviť v mieste pivnice nad sebou dve drenáže, jednu v úrovni spodnej grófky pivnice a druhú v úrovni zvyšku domu, aby som tak minimalizoval množstvo vody, ktorá by pretekala spodnou drenážnou rúrkou do nádrže v pivnici.

A poslednú otázku. Je nutné pod drenáž vyliať betón a urobiť tak akýsi rigol, na ktorom potom leží drenáž a akú hrúbku a šírku by takýto podmaz mal mať?

Vopred veľmi pekne ďakujem

S pozdravom

Šimon Komárek

Dobrý deň,

chcel by som sa poradiť ohľadom dodatočného odizolovania chodby v staršom rodinnom dome. Dom je ešte čiastočne postavený z kotovíc a čiastočne z tehál. Aktuálne riešim asi dodatočne postavenú chodbu, ktorá je z tehál. Bohužiaľ v blízkosti obvodovej steny je aj studňa. Dom rekonštruujem svojpomoci a aktuálne prišla na rad problematická chodba. Obvodový múr začal v tomto období značne vlhnúť až do úrovne pása. U starších domov je izolácia ako vieme skoro nulová a teda predpokladám že izolácia pri tejto chodbe tiež nebude žiadna. Chodba má rozmer cca 6x2m av obvodovej stene je veľké presklené okno (kvôli svetlu), hlavné vstupné a bočné dvere. Taká skoro zimná záhrada dá sa povedať. Chcel by som sa poradiť s postupom ako túto chodbu čo najlepšie a efektívne odizolovať. Bohužiaľ v niektorých miestach možno vidieť, že aj v rohu pod strechou sa čiastočne vlhkosť objavuje – predpokladám že je to spôsobenou vlhkosťou, ktorá v chodbe je a pary tak kondenzujú pri strope.

Niečo som tu už prečítal, ale napriek tomu by som sa rád ešte poradil.
Môj plánovaný postup je:
V týchto mesiacoch na injektovať ako vonkajšie tak aj vnútorné múry tejto chodby vašim prípravkom AqastopCream. Podlaha je tu betónová a preto by asi nebolo od veci na podlahu nalepiť asfaltové pásy na odizolovanie podlahy a túto izoláciu napojiť na injektovanú časť.
V budúcom roku počas jari a lepšie ešte dodatočne odkopať obvodový múr a urobiť okolo drenáž.

Chcem sa opýtať, ako vykonať izoláciu okolo dverí? Musí sa dverný rám podkopať a vložiť asfaltový pás ako izoláciu alebo postupovať inak? Ako som spomenul polovica studne je zapustená pod obvodovou stenou, ako odizolovať alebo poradiť s týmto problémom. Poklop studne je cca v úrovni 50cm dole od podlahy.
Bohužiaľ nemožno mi priložiť fotodokumentáciu pre lepšie posúdenie.

Ďakujem za akékoľvek poznatky a rady.

Dobrý deň,

zhruba pred dvoma rokmi som rekonštruoval 100 rokov starý domček.

Vykopali sme podlahy cca 30cm, naliali betón, na ten sa dala ipa. Tú som pretiahol do vane až nad pôvodnú vodorovnú izoláciu ao riadok tehál viac som pre istotu použil vaše injektáže. Ipa je neťahaná až nad injektáže.

Zdá sa že to funguje bezchybne. Nevidím známky vzlínajúcej vlhkosti. Urobil som aj sondu z vonku a je vidieť, že vlhkosť drží aj sama pôvodná izolácia na uzde.

Riešim, ale iný problém. všade máme podlahové kúrenie, skladba betón, ipa, 14cm polystiren podlahovka zaliata cemflow a finálna podlaha. Dom zatiaľ nie je zateplený. Murivo je z tehál, základy zatiaľ neviem presne, aké sú hlboké.

Bojujeme s tým, že sa najskôr (moja teória) pri určitom počasí vytvárajú tepelné mosty medzi múrom (ipou) a skladbou podlahy a to hlavne na severnej strane. Občas je cítiť ťažký vzduch a akoby ste prišli na stavbu a cítil pár dní starú čerstvú omietku. Nie je to zatuchnutý zápach plesne alebo tak.

Moja domnienka je, že je potrebné zatepliť základ domu a tu sa dostávam k otázke na vás. Neviem či je dobrý nápad ten základ natiahnuť nejakou hydroizoláciou. Napríklad vašim systémom. Pri stavbe nových domov je to bežné, ale bojím sa aby sa netlačila voda nahor. Avšak pokiaľ by som to neurobil a dal tam len polystiren určený na zatepľovanie základov, tak ten tiež neprepúšťa vodu. Takže by to malo byť teoreticky jedno a hydroizolácia nebude kontraproduktívna.

Vopred ďakujem za radu.

S pozdravom

Joska

Dobrý večer,

Chcel by som vás požiadať o radu aký váš produkt použiť na odizolovanie zadnej steny v radovej garáži ktorá je postavená vo svahu?

V zadnom rohu vnútri garáže mi pri daždi presakuje voda do garáže, ak neprší, múr je aj tak dosť vlhký v spodnej časti a to viacmenej v celej šírke garáže.

Zadná časť garáže je totiž umiestnená vo svahu a výška hrany vonkajšieho terénu z pohľadu garáže je asi tak 1,2 metra od podlahy v garáži. Za garážou je betónové koryto tiahnuce sa po celej dĺžke cca.18 radových garáží. Zadnú stenu mám zvonku od tohto koryta hore odizolovanú, ale počítam s tým že bude pri daždi niekde presakovať to koryto. Pod úrovňou tohto betónového koryta na odtok dažďovej vody asi už žiadna izolácia nebude. Bohužiaľ je zatiaľ asi nereálne sa dohodnúť so všetkými vlastníkmi a nechať zadný svah odbagrovať a nechať urobiť oporný múr aby zadné steny boli až k základom voľné.

Preto by som rád vedel či je možné nejaký váš produkt použiť na odizolovanie len s možnosťou aplikácie len zvnútra garáže.

Vopred ďakujem za vašu odpoveď.

Dobrý deň,

dnes som prvýkrát použil Váš výrobok Aqua Stop Cream, použitie bolo celkom jednoduché a dúfam, že sa dostaví očakávaný výsledok. Mal by som otázku na ďalšie použitie, keď časť obvodového múruj – teda podlahy, je pod úrovňou okolitého terénu a v to cca 15 cm. Keďže mám vnútrajšky múrov už hotové nechcel by som cream aplikovať zvnútra, môj dotaz spočíva v tom, či keď budem aplikovať cream z vonkajšej strany či voduodpudivá clona dosiahne až k podlahe, tak ako by to malo byť. Z vonkajšej strany nemám zatiaľ odizolované, iba nopovou fóliou a štrkom.

Ďakujem za Váš čas a odpoveď.

Dobrý deň. Máme domček starý asi 50 rokov, kúpený pred 15 rokmi. Je celý podpivničený, podlaha pivnice je asi 150 cm pod úrovňou terénu. Podlahy v pivnici majú dlažbu a 10 cm pásik okolo. Vodorovné i zvislé izolácie sú pôvodné. Neošetrené múry (aj tie vnútorné) vykazujú nad podlahou zvýšenú vlhkosť cca 70% a klasicky viac či menej degradovanú omietku do výšky 20-40 cm nad úrovňou podlahy. Dve miestnosti som riešil sanačnou omietkou z vnútra do výšky 120 cm a čiastočne to pomohlo. Nezabránil som prieniku vlhkosti, ale nechal omietku dýchať a degradácie neprebieha. Problém je však pri veľkých prívalových dažďoch. Akonáhle nestačí odkvapy odvádzať vodu a tá pretečie, vsiakne sa k základom domu. V jednej miestnosti so sanačnou omietkou sa behom pár hodín objavuje voda na podlahe, bez toho, aby bolo zrejmé odkiaľ, pretože murivo nevyzerá nejako zvlášť vlhké. Podľa mňa sú nedostatočné alebo nefunkčné vodorovné izolácie základov. Voda sa pretlačí na úrovni podlahy všetkými možnými netesnosťami v škárach dlaždíc. Len dúfam, že to nie je vadná vodorovná izolácia podlahy. Uvažujem teda, že by som v úrovni podlahy, teda 10 cm nad podlahou v úrovni obvodových pásikov, vykonal izoláciu obvodových aj vnútorných stien vaším gélom. Sila obvodového muriva je pravdepodobne 45 cm, môže byť zmiešané, tehly s kameňom. Ako najvhodnejšie postupovať?

Dobrý deň riešim otázku ohľadom dodatočnej izolácie kamennej steny pivnice. Múr je utopený v teréne do výšky cca 130cm dlhý cca 20m. Na stene cca 40cm od podlahy vzlína vlhkosť a plesne aj keď je z vonku urobená drenáž a inštalovaná nopová fólia a preto sa pýtam či by pomohla plošná injektáž tohto múru alebo nejaká iná, pivnica využívaná ako dielňa (vykurovaná). kalkulácia tejto injektáže
Ďakujem s Pozdravom David …

Chtel bych vas pozadat o radu tykajici se odizolovani spodni casti stavby starsiho RD proti zemni vlhkosti. Dum je ve svahu. Cast obvodu stavby jsem odkopal cca 10 cm pod puvodni vodorovnou hydroizolaci, odstranil cihlove oblozeni puvodni svisle hydroizolace, ktera byla zcela rozpadla. Zdivo jsem ocistil a impregnoval a izoloval 100 mm polystyrenem, protoze dum je cely timto zpusobem zateplen. Polystyrenove desky jsem ukoncil cca 30 cm nad dnem vykopu abych zajistil odvetravani pripadne vlhkosti. Dale jsem zbudoval ztracene bedneni (vyska max 175 cm) tak, aby mezi zateplenou stenou domu a bednenim vznikla 10 cm vzduchova mezera. Nyni se chystam zalit bedneni betonem a protoze jim muze prolinat voda (drobne hromadeni ve spare mezi domem a bednenim), zda se, ze bude nutne izolovat kontakt ztraceneho bedneni se zasypovou zeminou na vzdalenejsi strane smerem od domu. Nabizi se na venkovni strane bedneni na jeho pate zridit klasickou drenaz s drenazni trubkou a sterkovym obsypem a chraneni geotextilii. Zbyvajicich 120 cm od paty vykopu smerem nahoru bych zasypal zeminou a spadoval bych ji smerem od domu.

Dekuji za jakykoli komentar k vyse popsane situaci.

Petr Holubec

Chcel by som vás požiadať o radu týkajúcu sa odizolovania spodnej časti stavby staršieho RD proti zemnej vlhkosti. Dom je vo svahu. Časť obvodu stavby som odkopal cca 10 cm pod pôvodnú vodorovnú hydroizoláciu, odstránil tehlové obloženie pôvodnej zvislej hydroizolácie, ktorá bola úplne rozpadla. Murivo som ocistil a impregnoval a izoloval 100 mm polystyrénom, pretože dom je celý týmto spôsobom zateplený. Polystyrénové dosky som ukončil cca 30 cm nad dnom výkopu aby som zaistil odvetrávanie prípadne vlhkosti. Ďalej som vybudoval stratené debnenie (výška max 175 cm) tak, aby medzi zateplenou stenou domu a debnením vznikla 10 cm vzduchová medzera. Teraz sa chystam zaliať debnenie betónom a pretože im môže prelínať voda (drobné hromadenie v spare medzi domom a debnením), či sa, že bude nutné izolovať kontakt strateného debnenia so zasypovou zeminou na vzdialenejšej strane smerom od domu. Ponúka sa na vonkajšej strane debnenia na jeho päte zriadiť klasickú drenáž s drenáznou trubkou a sterkovým obsypom a ochranu geotextílií. Zvyšných 120 cm od päty vykopu smerom nahor by som zasypal zeminou a spadoval by som ju smerom od domu.

Ďakujem za akýkoľvek komentár k vyššie popísanej situácii.

Peter Holubec