Dobrý deň pán Červený.

Podľa Vašej priloženej fotodokumentácie je zrejmé, že dlhodobým pôsobením vzlínajúcej vlhkosti sú omietky v dolnej časti fasády značne a tým nenávratne znehodnotené. Pred injektážou je nutné tieto zdegradované omietky odstrániť. Výška odstránenia omietok by sa nemala podceniť a tak odporúčam omietky odstrániť aspoň 500 mm nad horným okrajom viditeľného poškodenia. Po odstránení omietok je potreba vyškrabať škáry do hl. cca 20 mm napr. kramlou. Murivo ešte treba zbaviť akýchkoľvek povrchových nepevných častíc, napr. hrubou kefou alebo za pomoci vodného vysokotlakového čističa s rotačnou tryskou (tlaková voda sa často používa pri opravách fasády). Tým murivo bude pripravené nielen pre injektáž, ale najmä pre začatie omietacích prác. Technologická pauza od dokončenia injektáže muriva po začatí omietacích prác by mala byt dodržaná a to min. 14 dní. Po vykonanej injektáži a uplynulej technologickej pauze sa vykoná sanačný prednástrek / špric. Na tento prednástrek možno zvážiť prípravok, ktorý Vaše náklady na odvlhčenie muriva už značne nenavýši, ale v prípade obsiahnutých solí v murive bude jadrová sanačná omietka ochránená pred soľami, ktoré môžu byť zahrnuté v zostatkovej vlhkosti. Zvyškovou vlhkosťou sa myslí stav, že je už vytvorená v murive bariéra pre zamedzenie kapilárne vzlínajúcej vlhkosti a tým už murivo nie je dotované zemnou/vzlínajúcou vlhkosťou, ale murivo nie je ešte suché a tým môžu soli obsiahnuté vo zvyšnej vlhkosti novú sanačnú omietku čiastočne kontaminovať, vo Vašom prípade asi nie zásadne. Tu je odkaz na spomínaný výrobok AquaSalt Stop: https://www.injektaz-zdiva-svepomoci.cz/wp-content/uploads/2017/12/TL-AquaSalt-Stop-1.pdf. Pokiaľ ste ale na existujúcich omietkach žiadne soľné výkvety nezaregistrovali a jedná sa „“iba““ o vlhké mapy, pľuzgiere, nepevnosti k podkladu, nie je tento náter pod sanačnú omietku nutný. Na ešte nie celkom suchý povrch nové sanačné omietky, ale už dostatočne pevný, sa nanesie sanačný štuk, ktorý by sa nemal tzv. utiahnuť. Fasádna farba by mala byť tiež priedušná a tak odporúčam použiť takú farbu, aby všetky paropriepustné vrstvy neuzavrela. Pre nátery fasád, kde je poveternostné zaťaženie väčšie ako v interiéri sa používa najčastejšie silikátová farba. U pamiatkových stavieb sa často používa vápenná farba. Sanačná omietka by sa mala systémovo použiť v oblasti sanácie vlhkého muriva, ale čo sa týka výberu sanačnej omietky, tým myslím značky výrobcu sanačné omietky, nemyslím si, že je toto to najzásadnejšie kritérium. Prvotné a to najzásadnejšie je murivo spoľahlivo odizolovať od dotácie vlhkosti a v prípade pôsobenia solí ochrániť novo zhotovenú sanačnú omietku protisolným ochranným náterom. Na jeden detail by som predsa len upozornil. Omietka, ktorá je bežne omietaná od podlahy, pochôdznej plochy atď, vo Vašom prípade zámkovej dlažby dvora, je v styku s týmto podkladom. Zámková dlažba ale nie je odizolovaná a tým je viac či menej vlhká, čo je ale úplne štandardný stav. Táto vlhkosť sa ale prenáša z dlažby do omietky a to aj keď bude nová omietka už na suchom zvislom podklade. Toto je síce drobný problematický detail, ale väčšinou opomínaný. Postačí na vodorovnej podkladovej ploche (ak je vlhká) vytvoriť hydroizolačný pásik vo vzdialenosti od muriva na hr. omietky, ktorý tým oddelí omietku od vlhkého podkladu. Prípadne pri omietaní položíme ohobľovanú dosku alebo hliníkovú latu na povrch pochôdznej plochy a tým sa vytvorí medzera medzi podkladom a spodnou hranou omietky. Odporúčam latu o výške cca 30-50 mm a šírkou väčšou ako bude hrúbka omietky, aby sa po zavädnutí omietky dala lata ľahšie a tiež včas vytiahnuť – hliníková lata je pre tento účel praktickejšia. Obe možnosti riešenia problému styku omietky s vlhkým podkladom sú technicky realizovateľné, ale vo Vašom prípade by som sa prikláňal k hydroizolačnému pásiku. U historických objektov naopak k medzere medzi podkladom / vonkajšou vodorovnou plochou a omietkou.