Dobrý deň,
určite je Váš dotaz smerovaný na vykonanie injektáže v obvodovom murive nad úrovňou terénu. Pri obvodovom murive nad úrovňou terénu sa teplotné podmienky pre rozhodovanie aplikácie v zimnom období nemenia, či už sa murivo navŕta z vnútornej alebo vonkajšej strany. Píšem to takto, pretože som zaregistroval domnienku niektorých zhotoviteľov, že v prípade navŕtania obvodového muriva z vnútornej strany sa zimné teplotné riziko v takom prípade znižuje, alebo dokonca vôbec nie je. Ale samozrejme to neplatí. Prípadné premŕzanie muriva nad úrovňou terénu prebieha nezávisle od toho, či bolo navŕtané z vonkajšej alebo vnútornej strany.
Krémová injektáž v obvodovom murive so zateplenou fasádou má určite iné teplotné hranice pre aplikáciu atď. Tiež ste sa asi nedotazovali na injektáž pri murive pod úrovňou terénu/v pivniciach, kde sa teplota muriva mení s relatívne malými teplotnými rozdielmi v priebehu ročných období. Tu samozrejme nedochádza v nezámrznej hĺbke k premŕzaniu muriva. To isté platí v prípade 1 NP, napr. pri vnútorných priečkach, kde sa môžu priestory v zimnom období temperovať. V týchto prípadoch asi nie je čo vysvetľovať a čoho sa obávať.
Možno pre Vás, ale aj pre ostatných čitateľov bude moja odpoveď trochu prekvapivá a zaujímavá.

Teploty pod bodom mrazu môžu spôsobiť premŕzanie muriva, a tým do určitej miery môžu znehodnotiť výsledok injektáže. Injektážny krém AquaStop Cream nie je ale taký náchylný na znehodnotenie mrazom, ako sa všeobecne predpokladá. V momente, keď klesne vonkajšia teplota pod 0 °C, teda pod bod mrazu, sa voda začína meniť zo skupenstva kvapalného na skupenstvo pevné, a tým začne meniť svoje mechanické vlastnosti. Toto ale platí pre H2O. Pri injektážnej emulzii na báze silanov a siloxanov, tj pri kréme AquaStop Cream, začína bod mrazu, čiže bod tuhnutia, najskôr od – 17 °C, čo je samozrejme značný rozdiel. Tiež si treba uvedomiť, že sa teplota pre výsledok injektáže neriadi teplotou vonkajšieho vzduchu, ale teplotou v murive, čo môže mať značnú diferenciu. Ale napriek tomu by sme sa mali v praxi riadiť teplotou vonkajšieho vzduchu, pretože tá skôr či neskôr ovplyvní teplotu v murive. Teploty sa pomaly porovnávajú. Problém je ale úplne niekde inde. Aj keby sa injektážny krém ocitol v murive o teplote pod bodom tuhnutia H2O, k znehodnoteniu emulzie nedôjde. Toto tvrdenie mám podložené a preukázané vlastnou 3-ročnou skúškou nášho výrobku, ktorú som pred 11 rokmi vykonal. Po troch rokoch vystavenia injektážneho krému veľmi nízkym, ale aj vysokým teplotám som vykonal skúšku v murive, aj laboratórnu skúšku, a zistenie bolo zaujímavé, možno až prekvapivé. Na vlastnostiach injektážneho krému AquaStop Cream sa vôbec nič nezmenilo a svoju účinnosť si túto skúšobnú vzorku zachoval. Ako štatutárny zástupca výrobnej spoločnosti by som Vás mal s Vašou otázkou odkázať na technický list pre náš výrobok, kde je všetko uvedené v súlade s platnými normami, predpismi a vyhláškami na udelenie certifikácie výrobku. Avšak mnou prevádzkovaná poradňa slúži najmä pre praktické rady, a preto Vám odpoviem v praktickej rovine, ktorá ale nie je v rozpore s dokumentáciou, hoci sú niektoré formulácie zdanlivo iné a nie sú vysvetľované v širších súvislostiach. V prípade vyššej percentuálnej vlhkosti v murive sa zvyšuje jeho tepelná vodivosť, a tým sú vyššie aj tepelné straty, čo pri poklese vonkajšej/okolitej teploty spôsobuje zrýchlené znižovanie teploty v murive, ale aj naopak. To je všeobecne známe. Pri vyššom a dlhodobom poklese vonkajšej teploty začne obvodové murivo nad úrovňou terénu postupne premŕzať. Voda/vlhkosť v murive sa začne (od vonkajšej strany muriva) meniť v skupenstve pevné. Vlhkosť obsiahnutá v murive, tj vlhkosť obsiahnutá v póroch a kapilárach, sa začne meniť na kryštáliky ľadu, teda v skupenstve pevné. Kryštáliky ľadu vytvoria bariéru na dispergáciu aktívnych látok už vykonaných výplňou injektážnym krémom vo vrtoch. K premrznutiu muriva dochádza postupne a je to ovplyvnených viacerými faktormi, ale myslím, že rozpisovať sa akými a prečo nie je nutné. Takže si vytvorme modelový príklad na vysvetlenie. Injektáž zhotovíme v obvodovom murive, a to nezávisle od toho, či vrty boli vykonané z vonkajšej alebo vnútornej strany obvodového nadzemného muriva, ale v čase, keď k premŕzaniu muriva ešte nedochádzalo. Ale hydrofobizácia v murive, ktorá spoľahlivo zamedzí kapilárne vzlínajúcej vlhkosti, vzniká relatívne pomaly, a to niekoľko týždňov. Avšak tento spoľahlivý priebeh je v zimnom období zradný. Nemalo by sa vychádzať z teplôt v dobe prevedenej injektáže, ale musíme počítať s teplotami, ktoré sa môžu v zimnom období razantne zmeniť v dobe vznikajúcej clony proti vlhkosti, ktorá, ako som sa zmienil v predošlých vetách, vzniká v priebehu niekoľkých týždňov. Pokiaľ dispergácia aktívnych látok nebude ešte dokončená a murivo v tejto fáze začne premŕzať, môže sa dispergácia aktívnych látok zastaviť v hĺbke už premrznutej hĺbky muriva, samozrejme v závislosti na momentálnej percentuálnej vlhkosti v murive, poklese teploty pod bod mrazu, časovej dĺžke tohto poklesu, druhu muriva a pod. Šírenie injektážneho krému vo vrte sa ale nezastaví. Injektážna emulzia sa bude šíriť v miestach nepremrznutej hĺbky muriva až do ukončenia svojho procesu. Murivo totiž veľmi pravdepodobne nepremrzne okamžite v celej svojej hrúbke. Aký je teda dôsledok postupného premŕzania muriva? Clony v hĺbke nepremrznutej hr. muriva budú o to intenzívnejšie, ale v hĺbke premrznutého muriva clona samozrejme nevznikne. Kryštáliky ľadu obsiahnuté v póroch a kapilárach muriva vytvoria prekážku pre dispergáciu. Jedného dňa sa však roztopia a murivo bude priepustné pre kapilárne vzlínajúcu vlhkosť, a tým aj pre šírenie aktívnych látok obsiahnutých v injektážnom kréme AquaStop Cream. Vrty ale môžu byť už prázdne, pretože, ako som vyššie popisoval, injektážny krém sa medzitým bude vsakovať do ešte nepremrznutej a teplotne vyššej hrúbky muriva. Tento výklad som napísal z dôvodu, aby sa táto problematika vysvetlila vo všetkých súvislostiach. Pokiaľ vo Vašom prípade budete mať istotu, alebo skôr budete veriť, že murivo nezačne premŕzať, povedzme cca do 3 týždňov od dokončenej injektáže, všetko dopadne dobre. Ale môžeme veriť takto dlhé predpovede počasia v zimných mesiacoch? Myslím, že som Vám poskytol všetky informácie pre Vaše rozhodnutie, či sa pustiť do injektáže v obvodovom murive v zimnom období. Teraz sme ale na konci októbra a do nadmorských výšok min. 600 m nad morom ešte nie je zďaleka obdobie rizikové, čo prakticky platí aj pre mesiac november. Kde je ale hranica rizika poklesu teplôt, si musí zhotoviteľ rozhodnúť sám. To nie je môj alibizmus, ale fakty, ktoré sa napr. do technických listov nedajú vkladať. A preto sú v týchto dokumentoch striktne dané teploty a iné podmienky pre aplikácie, ale aj odporúčané teploty na skladovanie, aby mal zákazník jasné informácie a mantinely, ktorými sa má riadiť. Ale sú v praxi tieto uvedené hodnoty vždy také absolútne? Kde je hranica skutočného rizika? Asi skutočne v technickom liste, vrátane nášho TL pre naše výrobky. Ale myslím si, že táto odpoveď môže pomôcť sa v niektorých prípadoch „upokojiť“, alebo naopak túto záležitosť brať s väčšou obozretnosťou. Dve všeobecné zákonitosti a jedna rada pre nepriaznivý teplotný stav či predpoklad.

1. Krátkodobý pokles teploty pod bod mrazu väčšinou nespôsobí premŕzanie muriva. Príklad: V noci klesne teplota na – 3 °C (býva to na niekoľko hodín) a cez deň teplota vystúpi na plus 8 °C. Tento výkyv nespôsobuje premŕzanie muriva.

2. Čím viac však uvažujeme o zimných mesiacoch, riziká skôr uvedené sa zvyšujú.

3. Čo ale môže stavebník robiť, keď má už naplánované ďalšie stavebné práce, ktoré musia nadväzovať na realizáciu krémovej injektáže, alebo sa teploty začali znižovať rýchlejšie a skôr, ako predpokladal? Jedno riešenie predsa len existuje. Ako som sa už zmienil na začiatku, pre zateplenú fasádu neexistujú pri prevedení injektáže takmer žiadne obmedzenia, je teda bez teplotného rizika. Toto je vodítko.

Pokiaľ je murivo už premrznuté, musí sa v tomto prípade počkať na jar a injektáž už rozhodne nerealizovať! Pokiaľ ale murivo ešte nepremrzlo v momente začatia injektážnych prác, je možné celú situáciu vyriešiť takto. Namiesto injektážnej línie prekryjeme polystyrénovými doskami, alebo minerálnou vatou, napr. o rozmere 50 x 500 X 1000 mm, a to presne na stred výšky polystyrénu. Prekrytie bude teda na stene 250 mm nad aj pod miestom injektážnej línie. Na polystyrénovú dosku sa po jej okraji nanesie montážna pena a doska sa pritlačí na stenu. Takto vykonaná tepelná ochrana nie je zložitá a jej náklady sa pohybujú cca 2 -3 Eur za jeden bežný meter. Po šiestich týždňoch je možné dosky bez obáv zo steny odstrániť. Toto riešenie, skôr opatrenie, je síce neobvyklé, ale ak sa stavebník dostane z rôznych dôvodov do momentu teplotného rizika, týmto postupom sa razantne nebezpečenstvo zníži a krémová injektáž Systémom AquaStop Cream prebehne so zdarným výsledkom. Toto riešenie je síce neštandardné, ale je dobré poznať všetky možnosti, ako prípadnú nepriaznivú situáciu riešiť.

S priateľským pozdravom
Jiří Schwarz – konateľ spoločnosti