Dobrý deň. K tej prvej otázke. Nevyplnené miesta vo vrte skutočne obsahujú vzduch, avšak druhou fázou krémovej injektáže sa docieli, že sa pretlačí vzduch emulzným krémom do porézneho muriva (škáry, samotný materiál) a tým obsah vrtu vyplníte zo 100%. To nie je naozaj žiadny problém. K tej druhej otázke. Väčšiny druhov injektáží muriva proti vzlínajúcej vlhkosti sú založené na rovnakom technologickom postupe, aj keď inom druhu injektážnej hmoty a to, že sa cez otvory vrtov napúšťa, natlakováva, nalieva murivo rôznou injektážnou hmotou a tým vznikne hydrofóbna, hydroizolačná clona proti zame. U väčšiny týchto injektáží je technologický postup rovnaký a to, že sa zhotovujú vrty iba 14 mm v osových vzdialenostiach 100 mm až 120 mm od seba a následne sa používa tlaková alebo beztlaková injektáž muriva. Napríklad injektážna hmota na vodnej báze s obsahom metylsilanolátu draselného, ​​polyuretánovej hmoty, samozrejme emulznej krémovej hmoty a iné. U všetkých týchto injektáží (správne by sa v stavebníctve mal používať výraz mikroinjektáží) väčšinou otvor vrtu zostane v konečnom výsledku prázdny alebo vyplnený polyuretánom, ktorý však z hľadiska pevnosti pri polyuretánovej výplne nemá žiadnu významnú hodnotu. Takže keď to zhrniem, vzhľadom na práve tieto malé priemery vrtov nepodlieha táto technológia na zhotovenie dodatočnej hydroizolačnej clony proti zamedzeniu vzlínajúcej vlhkosti v murive stavebnému povoleniu a dokonca ani ohláške. Je to práve šetrnosťou k stavbe. Cementové výplne sa zhotovujú pri iných druhoch injektáží, kde sa zhotovujú oveľa väčšie priemery vrtov. Ročne injektujeme okolo stovky objektov už od roku 1998 a nezaznamenali sme jediný problém zhoršenia statiky domu po zhotovenej injektáži muriva. Informáciu o tom, že sa po injektáži nemusí zhotovovať cementová výplň vrtov muriva pri rovnakom technologickom postupe nájdete v technických listoch aj ostatných výrobcov. S pozdravom Jiří Schwarz – konateľ