Dobrý deň pán Holan.
Myslím, že som Všetkému porozumel, teda Vášmu popisu a dôvodom pod. Všetko sa mi zdá logické. Aj to odčerpávanie vrtom v mieste pivnice. Predpokladám, že by bol vrt uzavretý tesným poklopom a výška spodnej vody by bola strážená snímačom. Odvod vody pri odčerpávaní máte zrejme tiež už premyslený. Musím povedať, že v podstate som pri jednej konzultácii s vlastníkom veľmi nákladnej novostavby navrhol rovnaké riešenie, pretože odvod vody drenážou tiež nebol prijateľný a v niektorých miestach spodnej stavby ani uskutočniteľný z prístupových dôvodov. Novostavba mala všetky hydroizolácie, ale pri väčších objemoch dažďových zrážok bola pivnica v katastrofálnom stave. Múry mokré do výšky až 2 metrov a v jednej miestnosti, kde nebola na betónovej podlahe dlažba, bola silná viditeľná vlhkosť a v niektorých miestach tejto miestnosti aj kaluže. Vlhkosť bola pravdepodobne všade pod keramickou dlažbou aj v ostatných miestnostiach. Keď som zvážil všetky možnosti v pivnici, navrhol som v podstate identický postup. Vychádzal som z myšlienky a tiež z informácií majiteľa objektu, že stavba bola založená so všetkými hydroizoláciami a hlavne majiteľ bol natoľko sklamaný zo stavu v pivnici, že požiadavka bola vyriešiť problém čo najľahšou cestou. Tento stav bol spôsobený evidentne netesnosťami v spojoch či poškodenými miestami v novej hydroizolácii. Úniky z rozvodov vody a odpadov boli tlakovou skúškou vylúčené a tiež prípadná táto príčina by bola podľa priebehu zvlhnutia nepravdepodobná. Popis majiteľa bol tento: v prípade, že dlho neprší, murivo začne relatívne skoro vysychať, mapy sa rýchlo znižujú k podlahe a vlhký povrch betónovej podlahy jednej miestnosti bez dlažby začína tiež vysychať. Tým bolo zrejmé, že zvlhnutie stavby pod úrovňou terénu spôsobuje tlaková voda, nech spodná či povrchová, ktorá sa u základov domu/u základovej dosky zhromažďovala a vytvárala stĺpec vody pri murive pod úrovňou terénu. Pravdepodobne, netesnosťami spoje/ov medzi vodorovnou a zvislou hydroizoláciou, dochádzalo k rýchlemu zamokreniu vrchného betónu, pretože voda sa veľmi pravdepodobne dostávala nad vodorovnú hydroizoláciu navarenú na doske. Následne dochádzalo k naťahovaniu vlhkosti najmä do obvodových múrov, ale aj vnútorných. Tieto suterénne priestory boli vyprojektované na podobné účely, ktoré opisujete vo Vašom prípade aj Vy. Takže veľa rozvodov vody, odpadu, elektroinštalácií a drahých filtračných, vykurovacích a iných zariadení. Vychádzal som z toho, a to bolo tiež zadaním majiteľa objektu, ako najľahšie vyriešiť túto fatálnu situáciu novostavby, pretože by sa zásadná sanácia týchto priestorov pohybovala v rádoch státisícov korún. A tak som navrhol v miestnosti, ktorá bola v podstate najmenšia a bola polohou vedľa schodiska, v pivnici, bez dlažby, kde bola pre zistenie stavu už vykonaná sonda skrz vrstvy v podlahe, ktorá bola plná vody, vyhĺbiť v podlahe zbernú plastovú jímku bez dna, do ktorej sa nainštalujú čidlá pre spínanie kalového čerpadla so strážením min. a max. výšky vody. Samozrejme, ako opisujete, horná výška hladiny vody bola nastavená pod spodnou hranou základovej dosky. Tým, že pozemok bol zvažujúci sa, potrubie odčerpávajúce vodu bolo možné spádovo zakončiť do vsakovacej záchytky v najnižšom mieste pozemku, kde začínal les. Takže voda je určite pri občasnom zopnutí čerpadla oázou porastu v okolí zakončeného odvodu vody. Ale to teraz nie je podstatné. V momente, keď sa všetko dokončilo, čerpadlo začalo strážiť hladinu spodnej vody, suterénne miestnosti začali veľmi rýchlo vysychať. Aj tam bolo vyriešené spoľahlivé a účinné odvetrávanie. Tým sa potvrdil predpoklad, že stav nespôsobovala zemná vlhkosť, ale naozaj spodná voda, ktorá sa pri sebemenšej netesnosti v spojoch do objektu dostávala. Ale ani tieto nie celkom dokonalé spoje nových hydroizolácií nespôsobovali zvlhnutie spodnej stavby. Z toho je jasné, že tlaková voda pôsobiaca na spodnú stavbu je dokonalou previerkou novo zhotovených hydroizolácií. Bolo to v podstate jedno z najjednoduchších riešení, ale napriek tomu bolo v tomto prípade neuveriteľne účinné. Tento postup zamedzil pôsobeniu tlakovej vody na spoje spodných hydroizolácií, avšak zemný vlhkosť, ktorá je v zemine podzákladia domu obsiahnutá vždy (v našich zemepisných šírkach), týmito spojmi neprenikala a tak týmto opatrením bol fatálny problém vyriešený. Nechcem tvrdiť, že toto je štandardné riešenie, ako postupovať pri sanácii spodnej stavby, ale ako ja (moja úloha bola iba konzultačná), tak najmä majiteľ, sme si vydýchli. Bol to tiež tak trochu postup pokus omyl, ale myslím, že som dostatočne vysvetlil, prečo sa takto postupovalo.
S priateľským pozdravom
Jiří Schwarz

Veľmi Vám ďakujem za popis a postup. Nie ste prvý, kto tvrdí, že sa jedná o tlakovú vodu, čomu vraj aj nasvedčuje tá fotografia, kde sú jasne vidieť okraje toho fleku. Viacmenej som už rozhodnutý pre túto „“studničku““ len zatiaľ musím vyriešiť presne to umiestnenie.

Chcem sa opýtať, keď ste túto „“studničku““ vŕtali alebo kopali, kam presne v dome ste ju umiestnili? Respektíve ako ďaleko od viditeľného zdroja vlhnutia? Najviac nám to vlhne práve vnútri v kotolni, avšak zvhlnutá je aj stena pod terasou (čo je približne 1-2 metre pred touto stenou). Je lepšie umiestniť túto studničku ešte pred nosnú stenu alebo do jej tesnej blízkosti? Podľa môjho názoru najúčinnejšie by to bolo umiestniť ju von tesne pred dom, lenže tam by bolo zložité vyriešiť odvod tejto vody (predovšetkým v zime kvôli zamŕzaniu).

Inak ten opis by bol presne ako píšete. Rúrka treba 200 m priemer, plastová s voľným dňom, približne 0,5 až 1m pod najnižšími základmi domu, kalové čerpadlo a snímače hladiny. Ak by hladina stúpla dajme tomu tesne pod základmi, tak sa čerpadlo zapne a odčerpá vodu.

Ďakujem
Jaroslav Holan

Dobrý deň pán Holan. Ja by som povedal, že umiestnenie by som zvolil tam, kde Vám to bude najmenej prekážať a najmä v najviac postihnutej miestnosti. To je myslím kotolňa. Nemyslím si, že umiestnením nádržky pre odčerpávanie spodnej vody o meter či dva akýmkoľvek smerom sa niečo zmení na zámeru. V prípade, ktorý som popisoval, sa vykonalo ručné vybúranie podlahy a výkop sa vykonal ručne do hĺbky cca 1500 mm o priemere cca 600 mm tak, aby sa dal vložiť plastový valec s o niečo menším priemerom (500 mm), ktorý už bol pripravený. Následne sa plastový valec s tesným poklopom vložil do výkopu a ihneď sa zabetónoval do výšky okrajovo obnaženej vodorovnej hydroizolácie v podlahe. Dno jamy, ktoré sa samozrejme nechalo priepustné, sa vysypalo do výšky cca 150 mm kamenivom. Po dostatočnej pevnosti betónu sa použila tixotropná hydroizolácia AquaStop Bitumen 2K so snahou sa napojiť na hydroizoláciu podlahy a na vonkajší obvod plastovej nádržky. Po zatvrdnutí hydroizolácie sa dobetónovala výška vrchného betónu. Výkop bol náročný, najmä preto, že sa postupne napĺňal vodou, ale našťastie sa tieto práce vykonávali v suchšom období a tak sa voda stačila postupne odčerpávať kalovým čerpadlom. Následne sa do jímky vložili čidlá pre stráženie vodnej hladiny a čerpadlo, atď.
Jiří Schwarz