Dobrý deň. Po dokončení sanačnej omietky je potreba zhotoviť povrchovú úpravu, ktorá by mala spĺňať estetické hľadisko pre obytné a pobytové priestory, ale aj vonkajších povrchov. Sanačná jadrová omietka sa dokončí sanačným štukom a v poslednom kroku paropriepustnou farbou. U omietok je výhodné, aby jadrová omietka mala už dostatočnú pevnosť, čo je doba 1 max 2 dňov od dokončenia omietacích prác. Nie je dobré povrch už zrovnanej omietky nechať preschnúť. Avšak sa tomu nedá niekedy predísť a tak sa pri klasických vápennocementových omietkách prevedie penetračný náter na povrch jadrovej omietky, tj. pod štuk. Tieto bežné penetrácie obsahujú akrylátové disperzie a tým nie sú vhodné pre použitie na sanačné omietky. Preto neodporúčam akýkoľvek spevňujúci penetračný náter na povrch sanačnej omietky, pretože sa povrch do značnej miery uzavrie a znižuje odvod pár. Týmito penetračnými nátermi sa zvyšuje difúzny odpor všetkých, do tej doby priedušných vrstiev. Aký je teda postup u sanačných omietok a zvýšenie pevnosti štukovej vrstvy k podkladu? Tak, ako to odjakživa robili zednickí majstri. Povrch omietky zavlhčili murárskou štetkou pred naťahovaním štukovej vrstvy a štuk sa s podkladom tiež spoľahlivo spojil. Tento postup odporúčam u sanačných omietok pri nanášaní štuku. U bežných vápennocementových omietok by som použil akrylátovú penetráciu. U sanačných omietok neodporúčam.

S priateľským pozdravom