Dobrý deň. Pri pohľade na zaslanú fotografiu ma napadá prvá úvaha, ktorá sa žiaľ vo väčšine prípadov potvrdzuje, a to, že drenážny odtok, odvod vody, nie je plne funkčný. V momente, keď voda nie je drenážnou hadicou spoľahlivo a plynule odvádzaná, tak v miestach obsypu kamenivom dochádza ku kumulácii akejkoľvek pretečenej vody, keďže voda má v miestach kameniva najmenší odpor. Mám podozrenie, že zo strany skládky zeminy k stratenému debneniu pôsobí, hoci napríklad aj krátkodobo, tlaková voda. V momente väčších úhrnov zrážok alebo prívalových dažďov voda pretečie zeminou u betónového základu a prvého radu strateného debnenia, tj. v mieste stavebnej škáry (a podľa fotografie je možné, že v niektorom mieste dĺžky muriva tlaková voda pôsobí až do škáry medzi prvým a druhým radom tvaroviek) a dochádza k priesaku vody v škárach debnenia. Tým je debnenie intenzívnejšie zamokrené nielen v spodnej zvislej strane tvaroviek, ale najmä zo spodných vodorovných plôch tvaroviek. Tieto vibrolisované tvarovky majú zníženú nasiakavosť. Ak bolo stratené debnenie vyplnené prostým betónom, môže sa nasiakavosť zvýšiť. Robil som si vlastné skúšky nasiakavosti strateného debnenia, a nasiakavosť je naozaj nízka. Len v prípade neustáleho pôsobenia intenzívnej zemnej vlhkosti a za občasného pôsobenia tlakovej vody sa stratené debnenie postupne nasycuje vodou/vlhkosťou. Nopová fólia použitá ako zvislá hydroizolácia má tieto nevýhody: krehkosť a tým nižšiu mechanickú odolnosť, väčšinou sa bez lepenia prekladá zvislými okrajmi cez seba s malým presahom a pod. Tá najväčšia nevýhoda nopovej fólie, ktorá sa použije ako zvislá hydroizolácia, je tá, že nie je s podkladom zvislé konštrukcie vodotesne spojená. V prípade vzniku stĺpca vody pri stene, hoci aj krátkodobého, voda podteče pod pritlačenú fóliu a tým je voda v priamom kontakte s murivom. Tiež mám obavu, aby fólia bola dostatočne hlboko uložená cez stavebnú škáru. Tieto možné pochybenia a zásadná nevýhoda nopovej fólie veľmi pravdepodobne spôsobujú súčasný stav. Nopová fólia typu HDPE, čierna, výška nopov 8 mm, ktorú ste pravdepodobne použil, sa dá použiť ako ochrana tepelných izolácií vo výkopoch, tam má svoje uplatnenie, u rôznych skladieb podláh, ale plnohodnotná zvislá hydroizolácia to nie je.
Dajú sa vykonávať rôzne opatrenia z prístupnej strany, ale vždy je výhodnejšie a spoľahlivejšie tieto sanačné opatrenia zhotoviť z druhej strany líca muriva. Preto by som navrhoval spätné odkopanie zeminy až na základ, zhotovenie novej kvalitnej zvislej hydroizolácie asfaltovými pásmi alebo bezšvovou hydroizolačnou stierkou napr. AquaStop Bitumen 2K a prevedenie revízie drenážneho odtoku. Som presvedčený, že v prípade realizácie navrhovaných opravných sanačných opatrení – ak sú reálne -ztratené debnenie v dolnej časti vyschne. Prípadne môže len v krajovej časti nad stavebnou škárou, tj. medzi základovým betónom a strateným debnením, ľahko zavlhať, rozhodne ale nie do tejto súčasnej výšky a nie takúto intenzitou, a potom by sa prípadne táto už kapilárne vzlínajúca vlhkosť vyriešila krémovou injektážou, ktorá by sa zhotovila tesne nad konštrukčnou škárou. Možno sa teraz pýtate, prečo teda nie teraz, ale som presvedčený, že tam pôsobí tlaková voda a tým vzniká stĺpec vody, ktorý môže podtekať do nejakej výšky pod fóliu pri stene a to by mohlo spôsobovať premostenie vlhkosti nad zhotovenú vodorovnú dodatočnú chemickú podrezávku injektážnym krémom AquaStop Cream a tým by sa očakávaný výsledok nemusel dostaviť, a to nie neúčinnosťou vodorovnej injektážnej línie. Ak by ste predsa len chcel zhotoviť najprv krémovú injektáž, popíšem vám v ďalšej komunikácii technologický postup pre stratené debnenie. Krémová injektáž je vysoko spoľahlivá metóda aj u strateného debnenia, avšak vo Vašom prípade je potrebné najprv riešiť pôsobenie tlakovej vody. Posledný postreh z fotografie. Je vidieť, že silne zavlhajúca pásová výška debnenia v určitom mieste končí. Potom je spodná časť debnenia už suchá. Tým je veľmi pravdepodobné, že je toto spôsobené vyššie popísaným priebehom. Keby sa jednalo o klasické zvlhnutie strateného debnenia iba z neodizolovaného základu, muselo by byť stratené debnenie vlhké v celej dĺžke oporného múru. V dĺžke, podľa nafoteného úseku oporného múru, ktorá už nevykazuje viditeľné zavlhnutie, veľmi pravdepodobne tlaková voda nepôsobí a to z viacerých možných dôvodov, o ktorých môžeme len polemizovať.
S priateľským pozdravom
Jiří Schwarz