Dobrý deň.
Ospravedlňujem sa, že Vás kontaktujem touto cestou, ale nepodarilo sa mi vo Vašom online formulári vložiť obrázok. Ale ak chcete a máte tú možnosť, tak Vám udeľujem súhlas s umiestnením mojej otázky do Vašej poradne.
Po zhotovení injektáže múrom Vaším produktom, sa chystám zhotoviť aj drenáž domu. Dom sa nachádza v strede obce av jednej z najnižších bodov obce. Dom je tiež čiastočne podpivničený a to iba pod jednou rohovou miestnosťou. Dve obvodové múry pivnice sú tak zároveň vonkajšími stenami domu, zvyšné dve strany sú uprostred domu. Na základe predchádzajúcej konzultácie s Vami tak bola vykonaná injektáž pivničných stien iba tesne pod stropom pivnice a pivnica bola ponechaná „vlhká“, pretože sa v takomto stave nachádza už niekoľko desiatok rokov a murivo je stále ako nové a zároveň si skep ponechá správne vlastnosti a miestnosti nad ním je bezpečné odizolovaná od vlhkosti. Mám však pár otázok na vykonanie drenáže domu.
Po prvé, aký je rozdiel pri prevedení zvislej hydroizolácie navarením lepenky (prípadne 2 vrstiev) na odhalené základy a použitím bitúmenu a aký typ a priemer rúrky by som mal zvoliť (uvažujem pre istotu dať rúrku s priemerom 125 mm, pre istotu)? Oplatí sa čierna pevnejšia a viac perforovaná ACO flex rúrka?
Po druhé, treba na každý roh umiestniť revíznu šachtu? Pretože v ponuke sú aj spojovacie rohy drenážnych trubiek. Stačí to, keď v najnižšom bode bude aj tak umiestnená jedna revízna šachta a obvod domu je 16×11 metrov bude umiestnená cca 2-3 metre na severnom rohu pri východnej strane domu a ďalej dopojená do žumpy, z ktorej bude vytvorená nádrž dažďovej a drenážnej vody?
Po tretie, je nutné v miestach pivnice vykonať drenáž až úplne pri spodnej hranici základov pivnice? Alebo bude drenáž fungovať, aj keď bude umiestnená v rovnakej hĺbke, ako pri zvyšku domu čo je zhruba 20 cm nad hranicou podlahy pivnice? Neviem totiž, ako by som si inak poradil s vyspadovaním takto hlboko umiestnenej drenáže, ibaže by som ju musel vyviesť dovnútra pivnice do nádrže, kde by vodu odčerpávalo čerpadlo. Táto jímka slúži na pravidelné odčerpanie spodnej vody, ktoré do pivnice presakuje podlahou (množstvo záleží na aktuálnej výške hladiny spodnej vody). Bude sa navyše jednať iba o zvislú hydroizoláciu a drenáž 1 celej steny pivnice a iba časti druhej steny, pretože je tu umiestnené vonkajšie schodisko do pivnice, ktoré by som rád zachoval, ale v prípade potreby by mohlo byť odstránené a zhotovené znova (ak máte na zhotovenie a predovšetkým izoláciu týchto schodov nejakej rady, bol by som Vám veľmi vďačný). Môžem tiež prípadne zhotoviť v mieste pivnice nad sebou dve drenáže, jednu v úrovni spodnej grófky pivnice a druhú v úrovni zvyšku domu, aby som tak minimalizoval množstvo vody, ktorá by pretekala spodnou drenážnou rúrkou do nádrže v pivnici.
A poslednú otázku. Je nutné pod drenáž vyliať betón a urobiť tak akýsi rigol, na ktorom potom leží drenáž a akú hrúbku a šírku by takýto podmaz mal mať?
Vopred veľmi pekne ďakujem
S pozdravom
Šimon Komárek
- Trumf Sanace s.r.o. stáří dotazu 3 mesiace ago
- You must login to post comments
Dobrý deň, pán Komárka.
Predpokladám, že drenážne teleso bude zhotovené v dvoch ramenách/ vetvách. Prvá revízna šachta bude na mieste najvyššieho bodu a tým aj uloženia. Posledná revízna šachta bude, ako uvádzate, cca 3 m od domu, do ktorej ale už od domu povedie kanalizačné potrubie napr. typu KGEM DN 125. Do tohto potrubia budú na rohu domu napojené dve ramená perforovaného drenážneho potrubia. Inak s Vaším výberom drenážneho potrubia súhlasím.
Čo sa týka otázok, či je nutné na zvyšných dvoch rohoch osadiť aj revízne šachty, je moje odporúčanie áno. Má to svoje dôvody. Sú to po prvé lapače drobných nečistôt, teda pokiaľ zakúpite revíznu šachtu s lapačom, to je s nižším dnom, než sú spojovacie otvory pre potrubie, a za druhé sú to miesta, kde sa dá bez komplikácií urobiť prečistenie potrubia tlakovou vodou. Prečistenie dĺžok dvoch drenážnych ramien iba z jednej, hornej revíznej šachty, by bolo ťažšie. Zachytenie drobných nečistôt, bez dvoch revíznych šácht, by toto plnila iba revízna šachta pred septikom av podstate už bez významu. Preto by som predsa len odporučil 4 revízne šachty. Takto budete mať pri drenážnom telese potrubné kritériá splnené. Teraz ale k najdôležitejšej otázke, a to k miestu, kde je suterénna miestnosť. Popisujete, že aby ste udržali spád, bude drenážne potrubie cca 200 mm nad výškou podlahy suteréne. Vo väčšine podobných situačných prípadov to vychádza oveľa nepriaznivejšie, než je tomu u Vás. Ako ale vyriešiť tento úsek, aby v prípade tečúcej vody v drenážnom telese nedošlo k zhromažďovaniu vody a tým riziku pôsobenia tlakovej vody v mieste dvoch stien suteréne pri podlahe pod potrubím? Navrhoval by som toto riešenie:
Po vykonanom odkope obvodových múrov, najlepšie až na základovú škáru, malo by sa ale postupovať v etapách, urobte výkop až do hĺbky pod podlahu, najlepšie až na základovú škáru. Teraz sa síce môže zdať, že je to buď zbytočné, ale najmä spádovo neprijateľné. Avšak mnou odporúčaná hĺbka výkopu v tomto úseku je veľmi dôležitá. Po vykonaných výkopových prácach a očistení obnažených múrov sa zhotoví zvislá hydroizolácia od výšky terénu, do dna dostatočne hlbokého výkopu, čo bude min. pod podlahu suterénnej miestnosti. Následne sa výkop v tomto úseku vyplní zavlhnutým betónom a to do výšky požadovaného spádu na uloženie drenážneho potrubia. V zavlhnutom betónovom podsype sa vytvarujete žľab o šírke 300 mm. Tento betónový žľab bude ale aj v dĺžkach, kde nie je suterénna miestnosť. Tam môže byť betónový podsyp samozrejme nižší, a to už iba na vytvorenie žľabového tvaru. Keď si predstavíte, že perforovaná hadica, hoci obsypaná kamenivom a zabalená v geotextílii, nebude položená na betónovom žľabe, tak prípadná zdvíhajúca sa voda bude natekať do drenážneho potrubia, ale aj zároveň z neho vytekať, čo je samozrejme dané perforáciou, ktorá je ale samozrejme podstatná. Drenážne potrubie/ teleso, ale uložené v betónovom žľabe, plní funkciu ľahkého spádového prietoku a tým odtoku kumulovanej vody pri základoch domu. To je moja odpoveď na Váš dotaz vybetónovania žľabu. Tá varianta druhého drenážneho potrubia s napojením do nádrže v pivnici sa mi javí z mnohých dôvodov ako nevhodná! Vráťme sa ale k najrizikovejšiemu miestu vonkajších strán múrov suteréne.
Máme už zhotovenú zvislú hydroizoláciu do dostatočnej hĺbky, tj minimálne pod výšku podlahy. Následne sme urobili betonáž do požadovanej spádovej výšky a vytvarovali sme žľab. Betonáž je tým už priľahlá k zvislej hydroizolácii. A teraz veľmi dôležitý, ani sa mi nechce napísať detail, skôr skutočne dôležitý krok. Po určitej technologickej pauze, ktorá u tixotropnej hydroizolácie napr.
nemusí byť dlhá, pretože je chemicky zlučiteľná s vlhkým podkladom, sa vytvarovaný žľab zaizoluje v celej svojej šírke a hydroizolácia žľabu sa napojí na zvislú hydroizoláciu. Tento „detail“ je veľmi dôležitý. Vysvetľovať prečo je toto napojenie dôležité, je myslím jasné. Tento postup odporúčam aj v celej dĺžke drenážneho potrubia. Pokiaľ by ste mi ešte potrebovali zaslať doplňujúcu otázku, môžete ju zaslať opäť na môj email. Ešte k tomu schodisku. Áno je to určitá prekážka a tým komplikácia na vybudovanie uceleného drenážneho systému. Chápem, že je tento návrh dosť nepopulárny, ale ak by ste schodisko vybúrali, bola by to pre následne vybudovaný drenážny systém značná výhoda, najmä preto, že je táto prekážka v mieste suterénnej miestnosti a všeobecne, vo väčších hĺbkach pri základoch domu sa zvyšuje riziko vzniku tlakovej vody.
S priateľským pozdravom
Jiří Schwarz
Prípravňa stierka (univerzálna malta)
Bitúmenová hydroizolácia v hr.4-6 mm
- Trumf Sanace s.r.o. odpovězeno 3 mesiace ago
- You must login to post comments
