Dobrý deň pán Dvořák. K tej prvej otázke. Rozumiem Vám z čoho máte obavu, ale nemusíte ju mať. Tým, že budete pravdepodobne zhotovovať injektáž do rovnakej škáry, kde máte v iných miestach muriva ešte funkčnú izoláciu (lepenku), ukončíte posledný vrt pri lepenke. Potom sa začne klasicky krém šíriť do maltovej škáry a tým samozrejme emulzný silanový krém „dobehne“ aj pod a nad lepenku, samozrejme len do určitej vzdialenosti od posledného vrtu. Aktívna látka silán/siloxan chemicky lepenku pevnostne ani iným spôsobom nenaruší. Tým, že clona „dobehne“ a prekryje ukončenie lepenky, je istota, že nevznikne nezaizolované miesto medzi zhotovenou krémovou injektážou a existujúcou funkčnou lepenkou. Póry maltovej priebežnej škáry a tehlového muriva sa nasýtia silanovým gélom, ktorý sa relatívne skoro po rozpustení a nasýtení pórov a kapilár muriva premení na nerozpustnú polymérnu živicu, ktorá je stabilná a ďalej už nerozpustná. K tej druhej otázke. Pravdepodobne myslíte nejaký druh vodorovnej tekutej izolácie, dodatočný hydroizolačný materiál na báze kryštáliky?, ktorá uzatvára póry existujúceho betónu vsiaknutím do jeho povrchu a do určitej hĺbky podľa kvality a tým savosti betónu. Pokiaľ je to táto technológia, je to veľmi účinný spôsob dodatočnej vodorovnej hydroizolácie betónových podláh, ale treba dbať na to, aby bol betón povrchovo otvorený a očistený od akýchkoľvek náterov, nečistôt, mastnôt atď. Ale na to ste sa nepýtali. Pokiaľ injektáž budete zhotovovať a to predpokladám, že áno, v prvej škáre nad betón. podlahou, hydroizolačná clona vzniknutá krémovou injektážou dobehne k povrchu podlahy a tým sa spojí dodatočná (horná) vodorovná izolácia podlahy s dodatočnou vodorovnou hydroizolačnou clonou vzniknutou v celom priereze muriva zhotovenou krémovou injektážou. Tu sa nedá držať línia pôvodnej lepenkovej izolácie, kde je nakoľko pokiaľ existujúca betónová podlaha nemá izoláciu a to predpokladám že nemá, inak by ste tam nerobil dodatočnú izoláciu podlahy, musíte izoláciu v obvodovom murive zhotovovať, ako som už popísal vyššie, pretože keby ste zhotovoval hydroizoláciu pod povrchom existujúcej podlahy (z vonkajšej strany stavebného dielca) mohlo by dôjsť k takzvanému premosteniu vlhkosti cez betónovú zavlhnutú podlahu prípadne zásypu pod podlahou a hydroizolačnú clonu v murive. Snáď som vás veľmi nezmiatol. 3. otázka: Naozaj sa nemusíte báť nejakých negatívnych vplyvov týchto technológií, pretože sú tieto technológie zlučiteľné. To, čo mi popisujete, je bežný príklad zhotovovaných hydroizolácií v týchto kombináciách. K tej poslednej otázke. Všeobecne injektáže muriva na zhotovenie hydroizolačnej clony v murive v stavebníctve by sa správne mali nazývať mikroinjektáže, pretože vrty sú iba 14 mm a to aj keď sa môže zdať, že relatívne v blízkych osových vzdialenostiach (100 mm), nemá to v žiadnom prípade vplyv na statiku domu a to ani v prípade výškových budov. Cementovú výplň zhotoviť môžete, avšak až po rozpustení zo 100% obsahu injektážneho krému do muriva. Silanový krém sa rozpúšťa podľa závislosti nasiakavosti murovacieho materiálu a percentu vlhkosti v murive. Ale je to v podstate jednoduché. Stačí keď nejakú polystyrénovú zátku vyberiete po nejakom dni po zhotovenej injektáži muriva a napríklad trubičkou, čímkoľvek čo dostatočne ďaleko zasuniete do vrtu zistíte či je vrt už prázdny alebo má ešte nejaký obsah krému. Ale toto nie je z praxe potrebné, pretože cementové výplne vrtov sa obvykle nezhotovujú z iných dôvodov, napríklad naopak pred samotnou injektážou muriva proti vzlínajúcej vlhkosti a to z dôvodu napríklad keď murivo je značne nepevné a najmä nekompaktné a tým by akákoľvek injektážna výplň nekontrolovateľne unikala z miesta kde má vzniknúť hydroizolačná clona.