Dobrý deň pán Přibyl.
Bez vonkajšej zvislej hydroizolácie by pri zvyšovaní vonkajšieho terénu v momente, keď by sa injektážna vodorovná línia výškovo dostávala pod výšku neodizolovaného terénu, dochádzalo k premosteniu vlhkosti z neodizolovanej zeminy, ktorá je priľahlá k obvodovému murivu. V týchto prípadoch sa ponúkajú dve možnosti pre postup odvlhčenia muriva.
1 / Injektážnu líniu (v škáre, ak tam je) kaskádovito zvyšovať a tým kopírovať zvyšujúci sa terén oproti podlahe. Tzn. že v momente, keď sa injektážna línia začne ocitať u terénu, odskočíte o jednu škáru vyššie, u muriva bez vodorovných špár s max 100 mm a vŕtate v rovnakých osových vzdialenostiach tak ako v predchádzajúcej vodorovnej injektážnej línii, ktorá bola pri podlahe, ale už vyššie . Pri zvýšeniu, odskoku injektážnej línie, je potrebné zahájiť vždy prvý vrt nad posledným vrtom tejto prvej (predchádzajúcej) injektážnej línie, ktorá ešte nebola výškovo problematická. Je to vlastne podobné, ako keď sa injektuje schodisko.
Viď priložené foto. Terén z druhej strany muriva sa zvyšuje, ale odkopaní priľahlého terénu z druhej strany muriva nie je z priestorových dôvodov možné.

kliknite kurzorom na obrázok

Pre istotu urobte jeden vrt medzi týmito dvoma výškovo rozdielnymi injektážnym úsečkami, tj. jeden vrt medzi dolným končiacim a začínajúcim horným vrtom injektážnych línií, aby sme mali 100% nú istotu, že sa tieto výškovo rozdielne injektážne úseky spoja v jeden injektážny celok. Ak budete vŕtať z vnútornej strany, je potrebné si tento zvyšujúci sa terén výškovo preniesť na vnútornú stranu obvodového muriva, aby ste sa výškovo žiadnou časťou vodorovného injektovaného úseku neocitol pod výškou terénu. Ak budete vŕtať z vonkajšej strany, „“postráži““ Vás terén a tým výškovo nemôžete pochybiť. Tento postup má ale jedno zásadné úskalie, a síce že z vnútornej strany bude zavlhať plocha, ktorá bude o rozmere zrkadlovo otočeného terénu, ktorý bol už vyššie, než podlaha, a kde sa uskutočnila kaskádovito injektáž. Kaskádovito vykonaná injektáž sa vykonáva u tehlového muriva. U muriva bez vodorovných spár sa nemusí vŕtať v odskokoch/kaskádach, ale v naklonenej rovine. Táto plocha bez omietok sa dá ale plošne zaizolovať hydroizolačnými stierkami, tesniacimi maltami, kryštalickým náterom apod, ktoré zakryje omietka.
Viď priložené foto. Kaskádovito vykonaná injektáž je už zhotovená, zvislá hydroizolácia AquaStop Bitumen 2K v priestore medzi podlahou a obvrtaným murivom tiež, a tak sa môžu začať omietacie práce.

kliknite kurzorom na obrázok

2 / Druhá možnosť ako toto problematické miesto vyriešiť (z hľadiska sanácie muriva je tento variant predsa len výhodnejší) je, že zhotovíte odkopom odhalenie muriva, ktoré je už pod úrovňou terénu. Z vonkajšej strany zvisle odizolujete zvislú vonkajšou hydroizoláciou obvodové murivo od terénu/zeminy, ktoré sa s podlahou zanára pod terén a tým sa injektáž AquaStop Cream zhotoví v jednej vodorovnej rovine v blízkosti podlahy, bez rizika možného premostenia vlhkosti, a to v prvej škáre nad podlahou alebo vhodnej výške nad podlahou, do ktorej je už možné vŕtať vodorovne, tj kolmo na zvislú rovinu muriva.
Všetko má svoje výhody a nevýhody, ale obe varianty budú plne funkčné a priestorové možnosti a priority pravdepodobne asi rozhodnú, ktorý postup zvolíte. Vo Vašom prípade môžete injektáž zhotoviť čo najbližšie k podkladovému betónu podlahy, samozrejme až pri rekonštrukcii podláh. Na podkladový betón navaríte asfaltové pásy a tie vytiahnete do výšky injektážnej línie s presahom 50 mm. Tým sa obe hydroizolácie na seba napoja. Tento postup ale platí za podmienky, že obvodové murivo bude dostatočne hlboko odkopané a bude zhotovená kvalitná vonkajšia zvislá hydroizolácia, ktorá by mala končiť v hĺbke min. pod podkladovým betónom, lepšie u základovej škáry domu. V prípade, že by dom nešiel odkopať v celom svojom sanovanom obvode, je možné zhotoviť injektáž vo výške terénu a hydroizolačnú vaňu vytiahnuť do výšky nad terén, tj. cez injektáž, ktorá by bola zhotovená okolo 50 mm nad terénom. Pri rekonštrukcii podlahy aj táto možnosť je reálna a v prípade, že sa dom nedá odkopať, je to tiež spoľahlivé riešenie. Ak by ste niečomu neporozumel, môžete mi zavolať na tel. číslo 00420 731 565 565, kde by som jednotlivé detaily sanácie dovysvetlil. Odvod povrchových vôd je tiež nutné riešiť, ale o tom sa spomínate, a tak myslím, že túto tému nie je nutné komentovať.
S priateľským pozdravom
Jiří Schwarz

Dobrý deň. Ešte by som sa chcel opýtať, čo sa deje s vlhkosťou v murive u prvého návrhu sanácie? To je tá kaskádovitá injektáž s vnútornou izoláciou bez odkopaní základov.
Ďakujem za odpoveď

Je zrejmé, že u prvého postupu prevláda obava, že pri plošnom uzavretí povrchu z vnútornej strany muriva sa v tejto injektážne ohraničenej ploche bude neustále zvyšovať vlhkosť. Je síce pravda, že zvislá hydroizolácia by bola výhodnejšia z vonkajšej strany, ale nie vždy je to z rôznych dôvodov reálne a preto popisujem možnosť sanácie z vnútornej strany pri murive, ktoré je pod terénom. Vlhkosť v murive sa zvyšuje len do určitého stupňa, v podstate stupňa maximálneho percenta vlhkosti, ktorá je v momente prenikanie do muriva obsiahnutá v zemine. Je jasné, že neuzavretý povrch muriva môže dotovanú vlhkosť prepúšťať, vlhkosť sa teda odparuje do vnútorných priestorov, ale tým sa v týchto priestoroch naopak zvyšuje relatívna vlhkosť vzduchu a tento proces je neustálym kolobehom. Čo sa ale stane s vlhkosťou v murive, keď vykonám injektážne ohraničenie a vnútorné povrchové plošné uzavretie tejto zvislej plochy? Murivo je pod úrovňou terénu, a tak nie je v priamom kontakte s vonkajšou teplotou, mrazom, a to je podstatné. V bežnom stavebnom materiáli, kde pôsobí dlhodobo vlhkosť, a kde nepôsobí premŕzanie muriva, k erózii (tj. rozpadu stavebného materiálu) nedochádza. Avšak u muriva, ktoré je dlhodobo a intenzívne zavlhnuté a je zároveň vystavené vonkajšej teplote (tj. pri murive nad úrovňou terénu, napr. pri fasáde a najmä v zimnom období) dôjde k určitému stupňu povrchovej erózie. Po každej zime môžete odpozorovať, že takto vlhké a neošetrené murivo utrpí viac či menej povrchovú degradáciu. Tohto sa obávať pri murive pod terénom nemusíme. Čo ale s vyššie spomínaným názorom o zvyšovaní vlhkosti v murive pri uzavretí priedušnosti povrchu? Spodná stavba, najmä jej základy a neodizolované časti konštrukcie, sú od počiatku výstavby neustále vo vlhkom prostredí horniny. Ak sa zvyšujú úhrny zrážok, začne sa zvyšovať vlhkosť v zemine, vo vrstvách hornín, tj. v okolí, ale aj v podzákladí domu. Tým sa vlhkosť začne zvyšovať aj v neodizolovaných častiach spodnej stavby, pretože sa zemná vlhkosť prenáša s malým časovým oneskorením zo zeminy do neodizolovanej konštrukcie. Tento proces ale prebieha aj naopak: ak dlhodobo neprší, zemná vlhkosť sa znižuje, a tým sa percentuálna vlhkosť v základoch a neodizolovanom murive, tiež s malým oneskorením, začne znižovať. Myslím si, že nie je ťažké si tento priebeh predstaviť. Tento proces ale vôbec neplatí u spodnej stavby pri pôsobení tlakovej vody, ktorá sa začne z rôznych dôvodov a príčin vytvárať napr. v lokálnom mieste spodnej stavby. Býva to pri stavbách, kde sú základy hlbšie pod terénom, u pivníc, podzemných garáží a pod. Tam je predstava zvyšujúceho sa tlaku správna a je len otázka, kadiaľ voda začne vtekať do vnútorných priestorov, a následne teda ako vodu odviesť a kam ju odkloniť. Kde ale nepôsobí tlaková voda, tam nie je dôvod sa zásadne obávať pôsobenia zemnej vlhkosti, respektíve je ľahšie zemnej vlhkosti zamedziť dodatočnými hydroizoláciami a to aj vnútornými. Zemná vlhkosť pôsobí na spodnú stavbu od jej založenia. Názory sa môžu na túto tému rôzniť, skôr sa táto problematika nedá paušalizovať, ale podotýkam, že môj výklad a názor na uzavretie vlhkosti v murive, ktoré je pod úrovňou terénu, je jedno možné spoľahlivé riešenie, hoci (a to sa už opakujem) je vždy výhodnejšie vykonávať hydroizolácie z vonkajšej strany konštrukcií spodnej stavby, ale nie vždy je to možné.
S priateľským pozdravom
Jiří Schwarz