Dobrý deň,
na priloženej fotografii je krásne vidieť, ako špecifické zdivo riešite. Jedná sa o pozdĺžne perforované (bunkové) cihly, ktoré sú tu navyše položené na bok, takže ich komôrky prebiehajú vodorovne cez hrúbku cihly.
Aby som odpovedal na vašu hlavnú otázku: priamo do týchto cihel rozhodne neodporúčam vŕtať. U perforovaných cihel a buniek všeobecne platí, že sa na vytvorenie hydroizolačného tesnenia musí vždy využiť priebežná ložná škára. Mimochodom, toto pravidlo platí aj pre mechanické metódy sanácie – ak by niekto toto zdivo podrezával reťazovou pilou alebo doň zatláčal nerezové plechy, tiež by nikdy nešiel stredom týchto dutých cihel, ale vždy by sa držal vodorovnej maltovej škáry. Do homogénnej (plnej) cihly samozrejme vŕtať môžeme, ale u perforovaných cihel je ložná škára na injektáž absolútnou nevyhnutnosťou, aby sme dosiahli rovnomerného šírenia krémového tesnenia.
Keby sa vŕtalo priamo do tela perforacej cihly, komôrky by sa otvorili a krém by sa v nich rozlievaľ nekontrolovane. Hoci tu (na rozdiel od Porothermu či Heluzu so zvislými dutinami) nehrozí gravitačné stekanie krému nadol, takže u tohto typu uloženia na bok nemusíme vykonávať tú zložitú dvojfázovú prevŕtanie s vyplnením montážnej penou, ale rovnomerného prekrytia hydrofóbneho tesnenia v perforovanej cihle bez využitia škáry prostredne nedosiahneme.
Postup pre bunkové zdivo položené na bok (s vodorovnými komôrkami): Keďže je najbližšia priebežná ložná škára pod úrovňou podlahy, musíte ísť bohužiaľ k tej ďalšej dostupnej škáre vo výške cca 20 cm. Bez vybúrania podláh sa do tej spodnej škáry (ktorá je ukrytá v skladbe podlahy) jednoducho nedostanete, takže táto výška v škáre je nevyhnutným a logickým kompromisom.
Postup pre nadväzujúcu opukovú stenu: U opukového zdiva naopak na škáry oľad brať nemusíte a opuka sa všeobecne injektuje vynikajúco. Tu sa rozhodne nebudeme zdvíhať do výšky 20 cm, ale naopak sa vrátíme dolu k podlahe, kde vykonáme sanáciu v tej najnižšej možnej úrovni (cca 4–5 cm nad podlahou). Pre zmiešané a kamenné zdivo, ako je opuka, máte dve plnohodnotné a plne funkčné varianty vŕtania, aby sa hydrofóbne clony spoľahlivo prekryly:
1. Jednoradová linia so zahustnutou rozstupom: Vŕtaním vykonáte v jednej priamej linii so zahustnutými rozstupmami po 8 cm.
2. Dvojradová linia (metóda cik-cak): Prvú liniu vyvrtáte v rozstupmoch po 10 cm. Druhú liniu vykonáte o 5 cm vyššie, pričom vŕtaním vzťahom k spodnej rade osovo posuniete o 5 cm do boku (vŕtaním hornej rady budú presne nad stredmi osových vzdialeností spodnej rady a naopak).
Prepojenie oboch tesníc v rohu (ventilátorovité vŕtanie a vertikálny skok): Keďže na opukovej stene začínate dole u podlahy a na cihlej stene musíte vyskočiť do škáry vo výške 20 cm, musíme tieto dve rôzne výšky v mieste ich nadviazania správne prepojiť. Pravdepodobne bude cihlová bunka prips k tej masívnej opuke, čo znamená, že musíme najprv bezpečne ošetriť celú pôdorysnu plochu samotného rohu.
V tom najnižšom bode u podlahy (v úrovni linie opuky) preto najprv vykonajte tzv. ventilátorovité vŕtanie rohu, ak injektáž vykonávate z vnútornej strany miestnosti. Vyvrtáte z kúta niekoľko vrtov rozbieha ventilátorom tak, aby sa proinjektovala celá pôdorysna plocha zdiva v rohu a vlhkosť nemohla stúpať pôdorysnou plochou rohu nahor. Presný nákres tohoto ventilátorovitého schématu pre vnútorné rohy s popisom nájdete tu: https://www.injektaz-zdiva-svepomoci.cz/navod-k-injektazni-aplikaci/#injektaz-zdiva-v-linii. Vo výške takto proinjektovaného rohu potom vyvrtáte zvislú liniu vrtov (tzv. zvislicu), ktorá plynule dopojí spodnú liniu opuky s tou vyššou linrou v škáre bunkového zdiva. Týmto kombinovaným postupom (ventilátor + zvislica) zabezpečíte, že clony na seba budú dokonale nadväzovať a v rohu nevznikne žiadne neizolované miesto.
Dokončenie spodného pásu pod cihlou (0–20 cm) a omietky: Pretože vodorovnú clonu na bukovom zdivu založíte 20 cm nad podlahou, vznikne pod ňou pás cihlej steny, ktorý bude stále dotovaný vlhkosťou od základov. Táto výšková diferencia sa musí z vnútornej strany mechanicky doizolať, aby tento vlhký podklad následne nezamokril nové omietky a nevznikol vám nad podlahou zavlhnutý pás. Po vykonaní injektáže zdivo od úrovne vrtov smerom nadol vyčistite a aplikujte hydroizolačnú stierku AquaStop Bitumen 2K. Stierku stahnite až na nulu (k čistej podlahe). Ak nemáte podlahy v celkovej rekonštrukcii, logicky sa zevnútra nemáte na akú pôvodnú hydroizolačnú vrstvu podlahy napojiť, ale to vôbec nevadí, pretože bojujeme s vlhkosťou v stene a tento postup spoľahlivo funguje.
Pokiaľ ide o nasledujúce omietanie: na bitúmenovú stierku hoci sanačná omietka z logiky veci (kvôli nepriedušnosti bitúmenu) nemá funkčný význam, ale z čisto praktických dôvodov je najlepšie vykonať omietnutie celistvo v jednom materiáli. Nemá zmysel spodných 20 cm nahadzovať obyčajnou maltou a zvyšok sanačnou. Preto rovnako od podlahy celú plochu (samozrejme s dostatočným výškovým presahom nad pôvodné poškodené miesta) dohoďte sanačnou omietkou.
S priateľským pozdravom
Jiří Schwarz