Dobrý deň,

je veľká škoda, že ste sa rozhodli urobiť dodatočnú vodorovnú hydroizoláciu stien až po vykonanej rekonštrukcii podlahy. Vodorovná hydroizolácia podlahy by sa totiž vytiahla cez chemickú či mechanickú podrezávku stien, a tak by sa obe hydroizolácie na seba napojili, a to v akejkoľvek zvolenej výške. Ale nemajte obavy, všetko sa dá ešte napraviť, teda nie celkom, ale čo do funkčnosti áno. V 1. NP „bojujeme“ iba so zemnou vlhkosťou, ktorá vzlína kapilárne nahor, nie s tlakovou vodou, kde je  nutné, aby všetky hydroizolácie spodnej podúrovňovej stavby boli na seba pevne napojené a úplne tesné. Podľa priloženej fotografie, z ktorej môžem získať predstavu o stave a skladbe stien, by som odporučil využiť prvú škáru medzi betónovým základom a prvým radom tehál, kde je pravdepodobne uložená pôvodná hydroizolácia, alebo medzi prvou a druhou šárou tehál.

Výška uloženia pôvodnej vodorovnej hydroizolácie v murive nebola pri založení stavby náhodná. Preto je nutné zistiť, čo by sa mohlo stať, keby sa injektážne línie zhotovili nižšie, to je bližšie k nule čistej podlahy. Systémom Aquastop Cream sa dá vytvoriť hydroizolácia v murive pre zamedzenie kapilárne vzlínajúcej vlhkosti aj v menej nasiakavých materiáloch, ako je napr. Váš betónový základ. Pri týchto menej nasiakavých materiáloch je však potrebné upraviť postup navŕtania. Osové vzdialenosti sa skrátia z odporúčaných 100 mm na 70 – max. 80 mm, alebo sa horizontálne injektážne línie urobia v dvojradovom prevedení pri osových vzdialenostiach 100 mm. Druhá injektážna línia by ale mala byť od spodnej línie vzdialená cca 50 mm. Vrty v líniách musia byť proti sebe vždy na stredových vzdialenostiach medzi sebou. Je to tzv. prevedenie „cik cak“. Oba varianty budú spoľahlivé, ale dvojradová krémová injektáž sa u týchto menej nasiakavých materiálov používa častejšie. Tiež odporúčam pred injektážou vrty ľahko prestrieknuť AquaStop Cream Inject activatorom, ktorý zvyšuje už aj tak spoľahlivé penetračné účinky injektážnej emulzie AquaStop Cream v „ťažkom“ prostredí, ako je práve nižšia nasiakavosť/ poréznosť stavebných materiálov. Teda – ako vytvoriť dodatočnú hydroizoláciu na zamedzenie vzlínajúcej vlhkosti v betónovom murive už viete. Dôležité je však tiež nepochybiť výškovo. Tým myslím to, že sa dodatočné hydroizolácie nemôžu obvykle znižovať k základom či podlahám bez obmedzenia. Ide totiž o to, aby nemohlo dochádzať k premosteniu vlhkosti napr. z neodizolovaného priľahlého terénu z druhej strany obvodového múru, prípadne z neizolovaných podláh vedľajších miestností a pod. Túto výškovú zákonitosť treba mať neustále na zreteli. V prípade, že by znížením injektážnej línie hrozilo premostenie vlhkosti z čohosi priľahlého či stavebne previazaného a zavlhnutého, treba chemickú či mechanickú podrezávku urobiť v takej výške, kde riziko premostenia už nehrozí. To je moja odpoveď na Vašu otázku. V prípade, že správna výška pre injektážnu líniu bude kdesi nad betónovým základom, nedá sa už nič iné robiť a toto miesto na injektáž využiť. Výškový rozdiel medzi čistou nulou podlahy a injektážnou líniou je potrebné zaizolovať stierkovou hydroizoláciou (napr. AquaStop Bitumen2K), ktorú je možné po vytvrdnutí zaomietať. Je ale jasné, že sa už táto zvislá hydroizolácia nedá napojiť na vodorovnú hydroizoláciu v podlahe, ale to nie je až taký problém, pretože ako som už na začiatku mojej odpovede podotkol, izolujeme zemnú vlhkosť, nie tlakovú vodu. Odporúčam otvoriť si nasledujúce vyhľadávacie slovo výška línie vrtov, kde nájdete aj mnoho informácií pre správne zvolenie výšky injektážnej línie.

S priateľským pozdravom

Jiří Schwarz