Dobrý deň, pán Schwarz,
uvažujem nad využitím vášho injektážneho krému na sanáciu pivničných priestorov, potrebujem však poradiť s neštandardnou situáciou: V pivničných priestoroch sú múry, ktoré nemožno zvonka okopať pretože je k nim z vonkajšej strany niečo pristavané (novšia prístavba k starému domu, schodisko). Vodorovná izolácia nad úrovňou vonkajšieho terénu existuje.
Rád by som injektoval komplet celej pivničnej steny tesne nad úrovňou podlahy pivnice a potom zhotovil izoláciu podlahy pivnice. Steny pivnice sú na dotyk suché, až na 1-3 spodné rady tehál.
Možno takto vykonať, keď časť pivničných múrov nebude možné odkopať, avšak v týchto oblastiach je zvonku múr vždy niečím „chránený“ (prístavba, schody) a múr po otlčení nie je nijako do výšky mokrý?
Ak nie je možné v týchto neodkopatených oblastiach izolovať krémom tesne nad úrovňou podlahy pivnice, nebude iba samotná izolácia podlahy pivnice „tlačiť“ vlhkosť do stien?
Ďakujem Vám vopred za odpoveď.
Tomáš Drábek
- Trumf Sanace s.r.o. stáří dotazu 5 rokov ago
- last edited 5 mesiacov ago
- You must login to post comments
Dobrý deň pán Drábek.
Odpoveď na Vašu otázku: áno, je to dosť pravdepodobné. Keď sa podlaha v pivnici uzavrie novou vodorovnou hydroizoláciou, je možné, že sa skutočne môže zvýšiť vlhkosť vo zvislých konštrukciách, tj v obvodovom a prípadne vnútornom murive suteréne. Býva to dané tým, že je plocha podlahy podstatne väčšia ako plochy priečnych rezov základov obvodových a vnútorných múrov. Opačne to ale väčšinou takto neprebieha. Myslím to tak, že keď sa odizolujú múry, zhotoví sa dodatočná vodorovná hydroizolácia, vlhkosť v podlahách to väčšinou neovplyvní, tzn. že vlhkosť sa v podlahách nezvýši. Je to dané pomermi (alebo skôr značnými nepomermi) plôch vodorovných konštrukcií, vo Vašom prípade plôch podláh a plôch priečnych rezov zvislých konštrukcií/ ich základov spodnej stavby. Pokiaľ sa rozhodnete zhotoviť vodorovnú hydroizoláciu v novej skladbe podlahy v pivnici, je to samozrejme dobrý začiatok odvlhčenia spodnej stavby. Ideálne by bolo zhotoviť nad výškou budúcej novej hydroizolácie podlahy injektáž na zamedzenie kapilárne vzlínajúcej vlhkosti. V akej výške ju zhotoviť sa ale musí dobre zvážiť podľa rôznych okolností ovplyvňujúcich pôsobenie zemnej vlhkosti na spodnú stavbu. Avšak rozumiem Vašej otázke. Podľa popisu by sa dalo povedať, že vlhkosť do popísaného muriva vzlína iba odspodu, ale že by sa žiadna zemná vlhkosť neprenášala do muriva, ktoré je pod úrovňou terénu a je bez vonkajšej plne funkčnej zvislej hydroizolácie, je veľmi nepravdepodobne, teda pri starej stavbe. Ale nepoznám všetky okolnosti, vek budovy, a tým vek hydroizolácií, prebiehajúcich prístavieb a ich riešenie a pod. Ale na Vašu otázku som Vám odpovedal vo všeobecne platnej rovine, hneď na úvode. Prikladám Vám zopár fotiek, ktoré by Vás mohli zaujať.
S priateľským pozdravom
Jiří Schwarz
Vo Vašom prípade by bola zvislá hydroizolácia AquaStop Bitumen 2K nanesená aj na nové vodorovné asfaltové pásy podlahy s prekrytím spoja cca 150 mm. Aj spoje asfaltových pásov sa môžu bezšvovou hydroizolačnou stierkou pretesniť. U týchto materiálov je vynikajúca chemicko-mechanická zlučiteľnosť na ich napájanie. Potom vzniká úplne tesná hydroizolačná vaňa bez rizika netesností. Ale zostáva otázka, do akej výšky by sa zhotovila vnútorná zvislá bitúmenová hydroizolácia. Tento postup, ktorý som Vám poslal fotodokumentáciou nie je jediné riešenie, je to jeden z možných variantov sanácie. Ale za určitých podmienok veľmi spoľahlivá a často aj v praxi používaná. Všetko je v tomto článku platné, ale za predpokladu, že v suterénnych priestoroch nepôsobí, hoci je krátkodobo, najčastejšie v spodných častiach zvislých konštrukcií/obvodových múrov tlaková voda. Tým je myslený prietok vody cez murivo.
Krémová injektáž muriva Systémom AquaStop Cream v krajovom obvŕtaní zvislej plochy, ktoré sa nachádza pod úrovňou terénu a nie je možné z vonkajšej strany zhotoviť zvislú hydroizoláciu, pretože nie je možné vykonať odkopanie základov.
Na ploche obvodového muriva, ktoré bolo injektážne obvŕtané, bola vykonaná zvislá vnútorná hydroizolácia AquaStop Bitumen 2K. Vlhkosť v murive síce zostáva, ale vzhľadom na vytvorenie injektážnych okrajových bariér sa vlhkosť nemôže presunúť do iných miest sanovanej plochy, ale ani do nových omietok, tj do vnútorných priestorov. K tejto sanovanej ploche, ktorá sa vykonávala týmto spôsobom z popísaných dôvodov, sa nikto nebude dlhodobo vracať a to rádovo desaťročia.
Vápennocementová omietka, ktorá sa bez väčších ťažkostí nahodila na už nesavý podklad.
Povrchová štuková úprava
Hydroizolácia AquaStop Bitumen 2K o hr. 5- 6 mm na vytvorenie izolácie proti vlhkosti a vode po odkopaní základov domov, hydroizolácie základových dosiek, hydroizolácie zvislých konštrukcií vonkajších i vnútorných. Hydroizolačná vaňa. Hydoizolácia je bez spojov, vysoko mechanicky aj chemicky odolná a pevná. Jednoduchá aplikácia aj na nerovné podklady, najmä pri použití na zvislom murive a jedinečná pevnosť a tesnosť k podkladu.
A ako je to s vlhkosťou v murive? Častá otázka alebo obava, ale väčšinou nesprávna predstava, že uzavretím povrchu muriva v sanovanom úseku napr. pivnici, sa bude percentuálna vlhkosť v murive neustále zvyšovať. Percento vlhkosti sa v tomto podúrovňovom murive bude meniť s malým časovým oneskorením, a to vždy v závislosti od zvyšovania alebo naopak znižovania zemnej vlhkosti, ktorá je ovplyvňovaná zrážkovými úhrnami. Kamenné, ale niekedy aj tehlové základy nie sú izolované proti vode nikdy a domy tu stoja stovky rokov. Samozrejme je stavebne výhodnejšie dodatočné hydroizolácie vykonávať z vonkajšej strany stavebných dielcov na, tj nad základovými pásmi, na základovej doske, z vonkajšej strany muriva, ktoré je pod terénom, ale nie vždy to ide, a to z rôznych dôvodov.
Jedna vysoko účinná metóda sa predsa len ponúka, kedy je možné vytvoriť bez výkopu, tj bez možného prístupu z vonkajšej strany, pri murive pivnici zvislú vonkajšiu hydroizoláciu a to tzv. gélovou rubovou injektážou.
Technologický postup gélovej rubovej injektáže s fotodokumentáciou a popiskami:
Murivo pivnice je navŕtané z prístupnej stany stavebného dielca (z miestnosti) v rastri 250 mm a to až do priľahlej zeminy. Vrty sú osadené špeciálnymi injektormi s trubičkami, ktoré sú dlhé ako je hr. muriva a to z dôvodu, aby sa značným tlakom špeciálneho čerpadla akrylátový gél vsakoval rovno do priľahlej zeminy s nastavenou dobou tuhnutia (v tomto prípade cca 1 min.) a tým sa vytvára zvislá vonkajšia hydroizolácia z neprístupnej strany, tj z vonku. Mohla by sa ponúkať myšlienka, prečo nemožno napustiť týmto spôsobom rovno murivo. To je z fyzikálnych dôvodov nereálne. Čerpadlo pri injektáži má značný tlak a kvapalina, napr. mikroemulzia, by začala pretekať nekompaktnosťou muriva, najmä na druhej strane muriva, a tak by v podstate prebiehala rubová injektáž, ale nie určeným akrylgélom, ktorý je v primárnej konzistencii tiež kvapalný, ale chemickým nastavením pre tuhnutie sa veľmi rýchlo mení na pružnú gélovú hmotu. Preto kvapalné injektáže sú nespoľahlivé nielen na vytvorenie dodatočnej vodorovnej hydroizolácie na zamedzenie vzlínajúcej vlhkosti, ale rovnako tak aj na zhotovenie zvislej hydroizolácie v plošnom zvislom rastri pri murive pod úrovňou terénu, kde sa síce vrty pokračujú, ale ani skrátené vrty pretekania kvapal. A čo kamenné či zmiešané murivo, kde je značná nehomogénnosť a znížená nasiakavosť stavebného materiálu a vnútorná netesnosť v celej hrúbke a výške muriva? Je vôbec reálne, aby hydrofóbna kvapalina vo viskozite vody nepretiekla samotnou skladbou muriva a väčšinový objem tejto kvapaliny neskončil v podzákladí domu a na rubovej strane muriva, kde povrch z pochopiteľných dôvodov nemožno počas injektáže zatesniť? Napr. pri takýchto skladbách muriva?
Je reálne napr. tieto druhy muriva plošne nasýtiť kvapalnou mikroemulziou v celistvom plošnom navŕtaní do muriva?
Odpovede snáď ani nemusím popisovať. V neposlednom rade v pivniciach sa často stáva, že pôsobí, hoci len krátkodobo, tlaková voda, najmä v dolnej časti muriva. Tú ale kvapalné ale ani krémové injektáže nezastavia, sú určené na vytvorenie bariéry na zamedzenie kapilárne vzlínajúcej vlhkosti. Keď sa ale pozriete na vzorku silikónovej membrány, vytvorenej gélovou rubovou injektážou, je jasné, že túto bariéru zvislej hydroizolácie tlaková voda prekonať nemôže.
Gélová rubová injektáž:
Navŕtanie muriva až do priľahlej zeminy
Osadenie vrtov špeciálnymi injektormi s trubičkami
Špeciálne dvojpiestové čerpadlo pre gélovú rubovú injektáž s pripravenými kvapalnými dvojzložkami, ktoré vytvoria pružnú membránu na druhej strane muriva
Ukážka: pružná gélová vzorka vzniknutej membrány za murivom
Dôležité je presné dávkovanie akrylgelu za stenu cez jednotlivé injektory. Na 1 m2 zvislej plochy sa musí natlakovať do priľahlej zeminy 30-35 litrov akrylgelu a tým vzniká spoľahlivosť, že sa jednotlivé vonkajšie pružné membrány spájajú v ucelenú zvislú plochu. Je to dané značným množstvom injektážnej hmoty dávkovanej tesne za murivo. V súčte počtu vrtov na jeden m2 zvislej plochy sa musí presne rozpočítavať objem/výdatnosť napúšťania jedného vrtu cez murivo, aby bola dodržaná spotreba na 1 m2 zvislej plochy. Pri plnení je ale hmota ešte v kvapalnej konzistencii a tak nasýtenie zeminy je vysoko reálne, a síce už tým značným množstvom. Po nastavenej dobe tuhnutia sa dvojzložková kvapalina premení na silikónovú pružnú hmotu, viď obrázok vyššie. Životnosť tejto zvislej hydroizolácie je obdobná ako pri novodobých asfaltových pásoch, používaných pri zakladaní stavieb. Zaregistroval som na trhu ponuky na akrylgélovú injektáž, kde sa akrylátová kvapalina, ktorá bola vyvinutá pre gélovú rubovú injektáž, tlakuje do muriva. Na vytvorenie vonkajšej zvislej hydroizolácie je táto gélová rubová injektáž bez výhrady nenahraditeľná, ale na vytvorenie vodorovnej hydroizolácie v murive alebo v plošnom prevedení v murive je výsledok nereálny. V momente aplikácie sa jedná totiž o injektážnu kvapalinu viskozity podobnú ako má aj voda, a aký je priebeh kvapaliny v nehomogénnom murive som už mnohokrát vysvetľoval, a moje tvrdenie bolo nielen prijaté odbornou verejnosťou, ale najmä zmena pomerov dopytov a denne vykonávaných realizáciou kvapalných injektáží vo prospech značného množstva krémových injektáží to len potvrdzuje. To, že z akrylátovej kvapaliny vznikne gél, je proces vysoko zaujímavý, ale aby sa pri tomto procese vsakovala injektážna kvapalina do pórov a kapilár murovacích materiálov, napr. do opuky, pieskovca, ale aj savejších materiálov ako je pálená tehla a pod. pár minút, je nereálne. V zemine za murivom je ale nasýtenie kvapalinou vysoko spoľahlivé, reálne a doba tuhnutia je ideálna, tj 1 – 2 min. Ale v murive táto časová lehota je stále krátka a pokiaľ by sa nastavila doba tuhnutia dlhšia, a to možno, dopad nekontrolovaného úniku je rovnaký ako u injektáže vykonanej kvapalnou mikroemulziou. Takže táto technológia je zatiaľ nenahraditeľná, ale iba na zhotovenie bezvýkopovej zvislej hydroizolácie.
Tieto obrázky sú zhotovené zo stavieb realizovaných našou dcérskou spoločnosťou SANACE CZ s.r.o. http://www.sanace.cz.
Na rozdiel od krémovej injektáže AquaStop Cream, kde je technologický postup natoľko jednoduchý, že sa dá realizovať svojpomocne, gélová rubová injektáž sa svojpomocne vykonávať nedá, ale myslím si, že je
- Trumf Sanace s.r.o. odpovězeno 5 rokov ago
- last edited 5 mesiacov ago
- You must login to post comments