Dobrý deň,
pri murovaní sa kládli tieto DCm tehly na dve maltové lôžka s vnútornou medzerou. Bolo to z dôvodu zvýšenia tepelného odporu a opačne povedané pre zníženie tepelnej vodivosti škár, kedy medzera medzi dvoma matovými pásmi slúžila na prerušenie tepelnej vodivosti. My ale vybranú škáru potrebujeme izolovať proti vzlínajúcej vlhkosti. Ťažko si teda predstaviť, kde inde pri týchto dierovaných tehlách urobiť chemickú, prípadne mechanickú podrezávku. Vaša otázka ale smeruje na akýsi komínový efekt možného odvetrávania plynného radónu. Keď pominem, že si úplne neviem predstaviť, že by porothermové murivo bolo akýmsi odvetrávacím prvkom, skôr konštrukciou pre odvetrávanie radónu z podzákladia domu, ale aj keď toto pripustíme, vrty sa môžu zatesniť polystyrénovou zátkou a tiež predpokladám, že murivo bude om . Toto miesto injektáže nemôže spôsobiť prípadné zvýšenie prieniku radónových plynov do vnútorných priestorov.

Teraz ale k tej podstatnejšej časti Vášho dotazu.
Predpokladám podľa nákresu, že nebudete izolovať prvú základovú maltovú lôžku, ale nejakú škáru medzi čiarami tehál vyššie. Tu Vám vložím technologický postup, ako správne zainjektovať škáru pri tomto druhu muriva:

Variant č. 1: Zvolíte si tú najvhodnejšiu škáru, ktorú chcete napustiť aktívnymi látkami injektážneho krému. Vrty neurobíte v škáre tak, ako by ste postupovali pri homogénnom tehlovom murive, ale cca 30 mm nad touto škárou. Tým si neotvoríte komôrky dierovaných tehál v škáre, ako by sa stalo pri vŕtaní vrtákom s priemerom 14 mm. Postup navŕtania komôrkového muriva nad zvolenou škárou logicky tomuto pretečeniu zabráni, pretože si škáru, respektíve tehlový rad dierovaného/komôrkového muriva, neotvoríte a injektážny krém sa zastaví na vybranej maltovej škáre, do ktorej sa postupne a spoľahlivo bude vsakovať. Pri tomto postupe zhotovíte clonu pre zamedzenie vzlínajúcej vlhkosti v požadovanej výške, ale tento postup navŕtania nevyrieši „ustráženie“ spotreby. Vypočítaná spotreba sa dá ale relatívne „ustrážiť“, a to rozpočítaním spotreby pre komôrkové tehly podľa výpočtu našej kalkulačky. Jej pomocou sa určí spotreba na metre štvorcové priečneho rezu muriva a vydelením bežnými metrami zistíte, aká má byť spotreba (litráž) na jeden bežný meter. Ale chápem, že to bez kalibrácie injektážnych zariadení nie je ľahké.

Variant č. 2: Navŕtanie muriva naozaj vykonáte v tej Vami zvolenej škáre vrtom 14 mm s malým pokrátením, než je hr. komôrkové tehly, a to z dôvodu, aby sa komôrky tehly v mieste vrtu spoľahlivo otvorili. Teraz by sa mohlo zdanlivo javiť, že to je práve ten prípad, ktorý nechceme. Ale pri tomto spôsobe vykonania injektáže komôrkového muriva je to naopak veľmi dôležité. Následne vrty vyplníte montážnou penou s nízkou expanziou. Pena vyplní nielen samotný obsah vrtu, ale najmä aj komory tehál a medzeru medzi maltou, avšak iba v malej vzdialenosti od vrtov, čo je to podstatné. Po niekoľkohodinovej technologickej pauze sa vrty opäť v celej hĺbke prevŕtajú. Tým sa odstráni montážna pena z vrtov, ale komôrky zostanú penou vyplnené. Veľmi dôležité je však aj vrty prevŕtať vrtákom o stupeň väčším, tj 16 mm. Tým získame istotu, že vo vrte na stenách, tj maltovej škáry a skeletu komôrkového muriva, nevznikne separačná vrstva zvyškového polyuretánu. Vlhkosť u tohto muriva kapilárne vzlína maltovou škárou, skeletom a priečkami tehlového muriva a odvŕtaním sa nám tieto miesta opäť porézne otvoria pre dispergáciu aktívnych látok. Spotreba bude už daná iba obsahom vrtov a výsledok bude spoľahlivý. Ponúka sa aj možná úvaha, že sa predvŕtanie škáry vykoná menším vrtákom a následne sa vrty vyplnia montážnou penou a odvŕtanie sa vykoná doporučeným vrtákom s priemerom 14 mm. To by však nemuselo byť spoľahlivé riešenie. Mohlo by totiž nastať toto: Vrtákom napr. 10 mm by sa všetky komory neotvorili, a tak by sa montážnou penou nevyplnili a prevŕtaním v priemere nami odporúčaných 14 mm by sa naopak komory otvorili a celý tento postup by bol zbytočný a nevyhovujúci. Zvolenie priemeru vrtáka a následného prevŕtania by mala rozhodnúť výška škáry.

Záver: Vo Vašom prípade je variant č. 1 nepoužiteľný, a tak musíte postupovať podľa variantu č. 2. Nie je prípustné hĺbku vrtov zhotoviť na 1/3 hrúbky muriva. Minimálne zostávajúca 1/3 hr. muriva by bola nosičom vzlínajúcej vlhkosti. Dbajte na zvýšenú opatrnosť pri vŕtaní otvorov, aby ste sa neprevŕtali cez stenu. Nad úrovňou terénu to obvykle nie je nič, čoho by sme sa mali tak obávať, ale pod úrovňou terénu áno. Vysvetľovať prečo, myslím, že nie je nutné.
Posledné moje zamyslenie nad komínovým efektom v stene, o ktorom sa vo svojej otázke zmieňujete. Otázka pravdepodobne nevyplývala z obavy, že by injektáž mohla zvyšovať radónové riziko v pivnici, ale skôr, že sa vykonanou injektážou zníži, alebo naopak úplne zamedzí odvetraniu pivničných priestorov. Pokiaľ tomu tak je, injektáž urobte podľa variantu č. 2, ale s malým rozdielom. Namiesto nízkoexpanznej montážnej peny už môžete použiť montážnu penu s vyššou expanziou, pretože ak sa obávate, že by pena vyplnila aj miesta, kde prúdi vzduch, čo nie je vylúčené ani pri nízkoexpanznej pene, tak mám pre Vás iné riešenie. Najprv je potrebné spoľahlivo vykonať zaizolovanie múru proti vzlínajúcej vlhkosti, čo sa pri postupe, podľa variantu. 2 povedie. Ale ak by ste chceli využiť komínový efekt Vášho múru, kde pravdepodobne tento fyzikálny jav prebieha, urobte pri strope v pivnici dva až tri otvory do 1/2 hĺbky hr. muriva, kde je priebežná medzera medzi maltovými lôžkami v priemere napr. 40 – 50 mm ideálne jadrovým vŕtaním. Tieto otvory opatríte mriežkou a takto využijete komínový efekt nielen pre prípadný radón, ale aj pre znižovanie vzdušnej vlhkosti. Ide síce o úplne neobvyklé ďalšie využitie Vášho múru, ale prečo vlastne nie.

S priateľským pozdravom
Jiří Schwarz