Dobrý deň, pán Strnad,
hĺbkovou penetráciou je možné docieliť čiastočné spevnenie povrchu muriva, maltových škár a maltových výplní a všeobecne slúži ako adhézny mostík na lepšie spojenie tenkej vrstvy k podkladu. V prípade Vašej omietky som však presvedčený, že hĺbková či povrchová penetrácia na báze disperzií a akrylátu nijako pevnosť povrchu zásadne nezmení. Priľnavosť omietok k podkladu je ovplyvnená najmä pripraveným povrchom muriva a kvalitou omietky. Pokiaľ povrchy muriva budú zbavené nepevných častíc a iných nečistôt, škáry budú vyškriabané do hĺbky 10 – 20 mm, bude spoľahlivým adhéznym mostíkom kvalitne prevedený špric, napr. zhotovený zo 100 % plochy. Musíme si tiež uvedomiť, že sa pohybuje v oblasti sanácie vlhkého muriva. To znamená, že tieto penetrácie, o ktorých sa vy spomínate, môžu mať určitý spevňujúci účinok, ale pre priľnavosť kvalitnej omietky úplne bezvýznamný. Povrch muriva môžu však do určitej miery uzatvárať. To znamená, že znižujú jeho priedušnosť, čo v našom prípade nie je výhodné. Omietka AquaSan Porosity sa vyznačuje vysokou odolnosťou a pevnosťou na odtrh. Pred omietaním postačí očistený povrch muriva zvlhčiť vodou, aby nebol suchý. Pevnosť k podkladu omietky AquaSan Porosity bude nadštandardne vysoká, ale napriek tomu bude aj naďalej priedušná, čo väčšinou u niektorých stavebných materiálov nejde ruka v ruke (pevnosť = nižšia priedušnosť a naopak). Sám viete, že keby ste predlžovali škrabajúci kus/oceľový hrot, napr. murárske kramle, do škáry, mohli by ste túto škáru ďalej a ďalej vydrolovať a to nezávisle od toho, či by bola zpenetrovaná alebo nie. Penetračné nátery sú vhodné a často používané na rôzne dokončovacie/finálne stierky a niektoré štuky, ktoré sa naťahujú na nesavé a hladké podklady, ako sú napr. panely, železobetónové monolity, stĺpy, apod. Penetrácie určite majú svoje uplatnenie pri tenkovrstvových finálnych stierkach.
S priateľským pozdravom
Jiří Schwarz