Dobrý deň pán Klein.
Rekapitulácia:
Za predpokladu, že je nopová fólia plne funkčná, nepoškodená, je priložená pri murive od úrovne terénu s horným zalištovaním proti zatekaniu povrchovej vody a jej spodný okraj je nižšie než podlaha suterénu, je to dobrý začiatok prevedenia sanácie, odvlhčenia odvodového muriva nielen pod úrovňou terénu, ale samozrejme tým aj nad úrovňou terénu. Ak budeme vychádzať z týchto predpokladov, a verím že áno, a ďalej, že je plne funkčné spádové odvodnenie základov drenážnym telesom s včasným odčerpaním, je potrebné vytvoriť ešte hydroizoláciu muriva pri základoch v blízkosti podláh suterénnych priestorov.
Túto vodorovnú hydroizoláciu muriva podľa Vášho popisu a nákupu injektážneho krému AquaStop Cream máte v pláne zhotoviť. Všetko je v podstate Vami zhrnuté vo Vašom dotaze, ale musel som ešte zdôrazniť niektoré podmienky pre bezchybné odvlhčenie obvodového muriva, ktoré je pod úrovňou terénu.
Vaša otázka je smerovaná na výšku a hĺbku zhotovenia injektáže AquaStop Cream.
Presne nepoznám dôvod Vašej úvahy o vykonaní injektáže až v tretej škáre nad podlahou v tehlovej primurovke o hr. 150 mm, ale asi nejaký dôvod k tejto myšlienke a dotazu máte. Ak je spodný okraj nopovej fólie nižšie než je podlaha a skladba muriva je od podlahy rovnaká, čo z Vašej otázky vyplýva, nie je dôvod injektážnu líniu robiť vyššie, tj. v tretej škáre od podlahy. Myslím si, že ak nie je nejaký objektívny dôvod zhotoviť injektáž až v tretej škáre, myslím si, že by sa injektáž dala zhotoviť o jednu či dve škáry nižšie, a to aj vo vodorovnom navŕtaní muriva. Čo by bolo ale pravdepodobne chybné prevedenie injektáže je myšlienka zhotoviť vrty iba do hĺbky tehlovej primurovky. Výsledok by bol veľmi pravdepodobne nedostatočný. Tehlové murivo, ktoré je určite k pomeru celkovej hrúbky múru slabšie, bude síce od výšky uskutočnenej injektáže odizolované pre zamedzenie vzlínajúcej vlhkosti, ale tým, že tehlové murivo je súčasťou celkovej hrúbky muriva, bola by hĺbka injektáže na hĺbku 150 mm nedostatočná, pretože je takmer isté, že zemná vlhkosť kapilárne vzlína i betónovým základom/murivom a tým by dochádzalo k premosteniu vlhkosti. To znamená, že injektáž treba zhotoviť vo výhodne zvolenej výške škáry tehlovej „“pätnástky““, ale aj hrúbky betónovej steny. Len je potrebné dbať na zvýšenú opatrnosť pri vŕtaní celkovej hr. muriva pod úrovňou terénu, aby ste murivo neprevŕtali skrz. Tým by vznikol vážny problém, pretože by sa poškodila zvislá hydroizolácia. Odporúčané pokrátenie vrtov o 40 mm ako je celková hr. muriva, a tiež veľká pravdepodobnosť, že z vonkajšej strany je múr rovný a pevný, čo je u Vášho druhu muriva pravdepodobné, nám zaisťuje pri správnom nastavení dorazu či značky hĺbky na vrtáku neprevŕtanie sa cez murivo. Samozrejme musíte poznať celkovú hr. muriva. Prípadne vrtom skrz murivo nad úrovňou terénu (!) si celkovú hr. múru môžete ešte overiť. Je jasné, že betón je menej nasiakavý ako je tehlová stena/primurovka, to ale neznamená, že sa aktívne látky do betónu nenasýtia. U krému AquaStop Cream stále platí zákonitosť, že kadiaľ vzlína kapilárne vzlínajúca vlhkosť, tam postupne preniknú do okolia miest injektážnych výplní aj aktívne látky injektážnej emulzie. Len by som odporučil, nie z dôvodu tehlovej primurovky, ale z dôvodu zadného betónového základu, zhustiť navŕtanie, a to z odporúčaných 100 mm na 80 mm, alebo prípadne zhotoviť dvojradovú injektáž. Ak by ste sa rozhodol pre injektáž v dvoch radoch, tak prvú injektážnu líniu urobte vo zvolenej škáre po 100 mm a druhú líniu nie v ďalšej škáre, ale 50 mm nad prvou zvolenou škárou, čo v praxi bude u horného kraja tehlového radu nad škárou. Nejde v tomto prípade o pochybenie, že sa pri druhej línii nevyužila taktiež škára, keďže prvá injektážna línia zastaví vzlínajúcu vlhkosť tehlového múru, ale aj betónového múru, kde prekrytie clôn nie je pri osových vzdialenostiach 100 mm celkom isté, a druhá injektážna línia by sa zhotovila pri využití ďalšej škáry o cca 70 mm vyššie, čo pre vznik celistvého hydrofóbneho pásu v betónovej hr. muriva nemusí byť výhodné. Ak sa zhotovujú dvojradové injektážne línie, nemali by byť od seba vzdialené viac ako 50 mm. Toto pravidlo odporúčanej vzdialenosti platí u tých najkomplikovanejších druhov muriva (komplikovanosťou sa myslí jeho znížená poréznosť a tým zároveň jeho nasiakavosť). Dôvodom je, že vrty druhej injektážnej línie, ktoré sa zhotovujú na stredových vzdialenostiach vrtov prvej línie zaistia, že pokiaľ sa v nejakom mieste clony v prvom rade neprekryjú, potom vrty druhej línie, zhotovené v blízkosti týchto miest – u menej výhodných materiálov – tzv. zaklápajú (môj terminus technicus) tieto miesta. Pre betónovú hr. muriva odporúčam zhotoviť buď skrátené osové vzdialenosti alebo dvojradovú injektáž.
S priateľským pozdravom
Jiří Schwarz