Dobrý deň. Keďže neviem, ako obsiahla odpoveď by Vám postačovala, ale ak by som mal odpovedať krátko a jednoducho, tak by bola moja odpoveď táto: po vykonanej výplni vrtov je vhodné do ústia vrtov zasunúť polystyrénové zátky a murársky dokončiť povrchové úpravy muriva. Pokiaľ ale vo Vašej otázke je aj viacero myšlienok, musím odpoveď pojať v širšej rovine. Po úplnom vyprázdnení vrtov od injektážnej hmoty, čo je princíp krémovej, ale aj kvapalnej injektáže, už min. od 90. rokov minulého storočia ešte nazývaných mikroinjektáže, sa vrty následne nevypĺňali ničím. Iba sa murársky povrchovo uzavreli. Ak by ste mal obavy zo statického narušenia, pri vrtoch s priemerom 10 mm – 16 mm a osových vzdialenostiach 100 mm – 150 mm v jednoliniovom či dvojliniovom navŕtaní sa murivo staticky narušiť nemôže. Čo sa ale všeobecne neriešilo, ale riešiť malo (asi to uniklo pozornosti výrobcov a špecialistov), je fakt, že po vykonanej injektáži môže dôjsť pri murive, najmä v menšej hrúbke, k tepelnému ochladeniu muriva v miestach vrtov. To sa ale týka len vrtov v obvodovom murive nad úrovňou terénu. Nami dodávané zátky sú vyrobené z extrudovaného polystyrénu s výškou valca 20 mm a priemerom 19 mm a po výplni injektážnym krémom sa zasunú do krajovej časti ústia vrtu, kde zostávajú aj po zaomietnutí a tým plnia spoľahlivú tepelnú izoláciu vrtu. Na tento problém som upozornil ako prvý a bolo to na základe termokamerových skúšok, ktoré sme si začali u jednotlivých injektážnych prác vykonávať. Pozri obrázky č.1 a č.2. Na obrázku č. 3 je ukážka, ako sme pred 10 rokmi zatesňovali vrty polystyrénovými guličkami, ktoré ale neboli ideálne z viacerých dôvodov a tak sme prešli, opäť ako prví, na výrobu valcovej zátky, ktorá má dlhšiu tesniacu plochu, ale aj iné výhody. Ospravedlňujem sa za zdôrazňovanie prvenstva, ale je to pravdivý údaj.

Keď sa na to pozrieme z dlhšieho časového horizontu, z iného uhla pohľadu, najmä iných injektážnych technológií, ktoré boli vyvinuté pre zamedzenie kapilárne vzlínajúcej vlhkosti v murive, navŕtaním muriva, o ktorom je tento výklad, sa injektážne línie / vrty zhotovovali v podstate rovnako alebo veľmi podobne, len s inými injektážnymi prípravkami. Jednou z injektážnych metód je polyuretánová injektáž, kde sa vykonávajú osové vzdialenosti, priemery vrtov aj hĺbky vrtov, podobne ako u krémovej injektáže, s tým jediným a zásadným rozdielom, že sa vrt vyplnil polyuretánovou živicou. Výsledok bol ten, že expanzia (rýchle a značné nadobúdanie injektážnej hmoty) nie je schopná preniknúť do pórov a kapilár muriva a tým bol výsledok úplne neuspokojivý. Pri tejto jedinej injektážnej metóde ale nevznikajú tepelné mosty v miestach vrtov. Polyuretán v naprostej väčšine svojho objemu zostal obsiahnutý len vo vrte (preto murivo neprechladne), prípadne v pukline, kaverne v murive, ktorá ale vlhkosť neprenáša, a samozrejme žiadneho spevnenia muriva sa taktiež nedocielilo, keďže ide v konečnom výsledku o hubovitú penu, a výsledného efektu pre svoj dôvod aplikácie tiež nie. K číslu vykonaných polyuretánových injektáží si pripočítajme počet zainjektovaných budov kvapalnými prípravkami, ktorý bude ešte niekoľkonásobne vyšší ako u vykonaných polyuretánových injektáží a to taktiež bez následnej výplne otvorov maltovou zmesou či polystyrénovými zátkami. Dôjdeme k číslu akéhosi prvého čísla, povedzme 3 – 9, ale s ďalšími piatimi nulami, tzn. takto vykonaných injektáží v rádoch niekoľkých státisícov stavieb. Táto štatistika je len orientačná, je ale v číselných rádoch reálna a vychádza iba len od roku 1990 do roku 2010. Tým chcem vysvetliť, ako je tento technologický postup najmenej invazívny, nezávisle na použitom injektážnom prípravku. Tento rozbor ale nie je o porovnávaní injektážnych technológií, ale o vrtoch zhotovených v murive. Tu Vám poskytnem odborný výklad a tým totožný pohľad na invazívnosť, respektíve na neinvazívnost stavby u technologického postupu injektáže muriva pre zamedzenie kapilárne vzlínajúcej vlhkosti: chemická injektáž sanovaného muriva je častou metódou, ako zabrániť prieniku vody a vlhkosti najčastejšie do zvislej obvodovej či vnútornej konštrukcie a tým dodatočne zabezpečiť požadované stavebno-technické vlastnosti týchto konštrukcií a následne normového hygienického prostredia v interiéri, najmä v obytných a pobytových miestnostiach. Chemická krémová injektáž muriva je vyhľadávaným riešením z dôvodu šetrného a v prípade štandardného technického stavu objektu aj staticky bezpečného zásahu do existujúcich nosných konštrukcií. V porovnaní s kontinuálnym (murivo je podťaté súvislým rezom) podrezávaním muriva, postupným podbúravaním objektu či zarážaním nerezových plechov, je injektáž metódou najmenej deštruktívnou a invazívnou a nevyžaduje väčšinou ďalšie stavebné úpravy konštrukcií pre následné statické zabezpečenie klznej škáry muriva, pretože táto nevzniká, ako je tomu pri použití vyššie uvedených mechanických metód. V prípade, že sanovaný objekt vykazuje parametre už staticky narušeného či havarijného objektu či existujú ďalšie neštandardné okolnosti, je spracovanie statického posudku nevyhnutné, ale predovšetkým ako neoddeliteľnej súčasti celkového a komplexného návrhu pred začatím akejkoľvek samotnej rekonštrukcie, ale nie iba z dôvodu zámeru zhotovenia krémovej injektáže . Keďže som vo Vašom dotaze nedostal presnejší dôvod, musel som moju odpoveď rozdeliť na tepelnú a statickú rovinu.

Nami vykonané skúšky (povrchovej teploty omietok na murive) termokamerou.

Ukážka skúšok termokamerou pri dennej vonkajšej teplote 2 st. C nad nulou a vnútornej teplote 20 st. C.

Obrázok č. 1

Obrázok č. 2

Obrázok č. 3 História zátkovania