Dobrý deň, Váš zámer vykonať injektáž z vonkajšej strany je rozumný a má jednu značnú výhodu. Pri vŕtaní zvonku dokážete oveľa lepšie a spoľahlivejšie ošetriť a dostatočne zainjektovať rohy obvodových múrov domu, čo je z vnútornej strany vždy o niečo zložitejšie.

Poďme si Váš dom rozobrať podľa jednotlivých fotografií, ako správne postupovať:

1. Prvá fotografia (nepodpivničená časť muriva – ľavá strana domu) Zde je vnútorná podlaha takmer v úrovni vonkajšieho terénu (mierne nad ním). Výška injektážnej línie sa pre Vás v tomto prípade riadi nulou vnútornej podlahy.

• Výška vŕtania: Odporúčam vŕtať tesne nad nulou vnútornej podlahy – ideálne okolo 1 až 2 cm, maximálne však do 5 cm nad jej úrovňou. Pokiaľ je tu tehlové murivo, využite najbližšiu vodorovnú ložnú škáru nad nulou podlahy. Pokiaľ je murivo zmiešané, držte sa tejto výškovej hranice (do 5 cm) bez ohľadu na škáry.

2. Druhá fotografia (pivničná časť vo svahovitom teréne) Tu sa terén zvažuje a obvodové murivo prechádza do podpivničenej časti domu. V tomto šikmom úseku domu môžete injektážou v podstate kopírovať sklon terénu. Táto šikmá línia spoľahlivo vytvorí bariéru a definitívne zastaví vzlínajúcu vlhkosť pre nadzemnú časť domu, takže tá už bude bez dotácie vlhkosti, a tým bude suchá. Je ale potrebné vyriešiť samotné murivo tejto steny pod úrovňou terénu, ktoré bude pod neustálou dotáciou vlhkosti z boku z priľahlej neodizolovanej zeminy a tiež odspodu, tj. od základov.

• Riešenie bez odkopu: Túto konkrétnu obvodovú stenu pod úrovňou terénu musíte odizolovať tak, že ju tzv. injektážne „orámujete“. To znamená, že okrem tej vonkajšej šikmej línie zhotovíte zvnútra pivnice druhú vodorovnú líniu pri podlahe (tým zastavíte vlhkosť odspodu) a na oboch koncoch tejto steny tieto dve horizontály, respektíve tú hornú naklonenú líniu, prepojíte vertikálnymi injektážnymi líniami (zvislicami). Týmto tento úsek muriva sanujete samostatne, keďže ho oddelíte od prípadného prenosu vlhkosti z nadväzujúcich navlhnutých stien.

• Ošetrenie plochy: Vnútornú plochu muriva vo vnútri tohto „rámu“ potom ošetríte buď plošnou rastrovou/sieťovou injektážou Systémom AquaStop Cream, pozri: https://www.injektaz-muriva-svojpomocne.sk/navod-na-aplikaciju-injektaze (v tomto prípade potom povrch omietnete sanačnou omietkou), alebo natiahnutím hydroizolačnej stierky (napr. AquaStop Bitumen 2K). Pokiaľ zvolíte nepriedušnú stierku, sanačná omietka už tu stráca zmysel a môžete použiť klasickú omietku.

Ukážky postupu zhotovenia zvislej bitúmenovej hydroizolácie z vnútornej strany s injektážnym orámovaním:

Riešenie s odkopom: Pokiaľ by ste dom zvonku odkopali a urobili svislú vonkajšiu hydroizoláciu do hĺbky až na základovú škáru (min. pod úroveň podlahy) a v súčinnosti zhotovili horizontálnu krémovú injektáž v úrovni podlahy pivnice, nie je odnikiaľ, odkiaľ by táto stena pod úrovňou terénu bola zamokrovaná zemnou vlhkosťou. Tento variant je stavebne najvhodnejší. Koniec-koncov aj tu odporúčam na koncoch tejto steny vytvoriť vnútorné zvislice smerom nahor, aby ste tento sanovaný úsek spoľahlivo oddelili, pokiaľ by boli ostatné nadväzujúce steny pivnice tiež navlhnuté. V tomto prípade už nie je potrebné robiť tú hornú naklonenú injektážnu líniu.

3. Prechod z pivnice na pravej strane domu (kľúčová zvislica) Na pravej strane pri pivničnom okienku prechádza dom podľa fotografie opäť do nepodpivničenej časti. Vnútorná podlaha je tu dostatočne vysoko nad terénom.

• Kde presne zvislicu urobiť: Hneď ako s vonkajšou šikmou líniou dorazíte do miesta, kde vnútri končí pivnica a nadväzuje vnútorná deliaca (nosná) stena pivnice, musíte sa zastaviť. Presne v tomto mieste, pred touto vnútornou stenou, musíte vyjsť so zvislicou (vertikálnou clonou) nahor.

• Pozor na zásadnú chybu: Bolo by obrovskou chybou pokračovať s injektážou pozdĺž šikmého terénu ďalej pod tú nepodpivničenú miestnosť. Vŕtali by ste totiž hlboko pod úroveň jej podlahy, kde je zemina a zásyp, ktorý je vždy vlhký. Vlhkosť by potom injektážnu clonu ľahko premostila z vnútornej strany nad plne funkčnú hydroizolačnú clonu, avšak bez očakávaného výsledku.

• Ako na svislé prepojenie (odskok): V mieste deliacej steny teda navrtáte otvory zvisle nad sebou v rozstupoch po 5 cm, kým nevystúpite až k úrovni podlahy hornej nepodpivničenej miestnosti. Pri zvisliciach je bezpečnejšie držať túto hustejšiu osovú vzdialenosť 5 cm bez ohľadu na škáry či materiál (tehla/zmiešané murivo), aby ste mali istotu, že sa clona vo vertikále stopercentne prepojí. Toto zahustenie či skrátenie osových vzdialeností pri zvisliciach odporúčame preto, že pri tehlovom murive sa vrty obvykle vykonávajú do škár. Tie síce vo vodorovnom smere šíria hydrofobizáciu skvele (čo je ideálne pri vodorovnom chemickom podrezaní), ale pri zvislici toto bočné šírenie krému v škáre pre svislé spojenie clôn tak výhodné nie je.

• Horná horizontála: Hneď ako zvislicou vystúpite na úroveň podlahy hornej miestnosti, pokračujete opäť v úplne vodorovnej línii (horizontále) tesne nad úrovňou tejto vnútornej podlahy (podľa skladby muriva po 8 cm pri zmiešanom murive, alebo po 10 cm v škáre pri tehlovom murive). V tejto výške pôjdete vodorovne ďalej až k zadnému rohu domu. Keďže aj na samotnom konci tejto steny je podlaha stále bezpečne nad terénom – aspoň sa mi to tak podľa fotografie javí – stačí tu líniu jednoducho ukončiť, prípadne pokračovať cez roh na ďalšiu stenu, pokiaľ budete izolovať aj ju.

Záver: Hlavnou zásadou pri takto členitom dome je, že vodorovné horizontály a šikmé injektážne línie na seba musia vždy bez prerušenia osovými vzdialenosťami medzi vrtmi nadväzovať. V prípade akýchkoľvek výškových rozdielov je preto nutné tieto línie vždy spoľahlivo prepojiť zvislicou (vertikálnou clonou). Iba tak zaistíte, že v prechodoch nevznikne žiadna preluka, línie na seba dokonale nadviažu a vytvorí sa jeden celistvý, neprerušený hydroizolačný úsek v murive, ktorý zabráni kapilárne vzlínajúcej vlhkosti v presmyknutí sa medzi výškovo inak umiestnenými líniami.

S priateľským pozdravom, Jiří Schwarz