Dobrý deň,

Váš zámer vykonať injektáž z vonkajšej strany je rozumný a má jednu značnú výhodu. Pri vŕtaní zvonku dokážete oveľa lepšie a spoľahlivejšie ošetriť a dostatočne zainjektovať rohy obvodových múrov domu, čo je z vnútornej strany vždy o niečo zložitejšie.

Pojďme si Váš dom rozanalyzovať podľa jednotlivých fotografií, ako správne postupovať:

1. Prvá fotografia (nepodsklepená časť múrenia – ľavá strana domu)
Tu je vnútorná podlaha takmer v úrovni vonkajšieho terénu (mierne nad ním). Výška injektážnej línie sa pre Vás v tomto prípade riadi nulou vnútornej podlahy.

Výška vŕtania: Odporúčam vrtnúť tesne nad nulou vnútornej podlahy – ideálne okolo 1 až 2 cm, maximálne však do 5 cm nad jej úrovňou. Ak je tu tehlové múrenie, využite najbližšiu vodorovnú ložnú spáru nad nulou podlahy. Ak je múrenie zmiešané, držte sa tejto výškovej hranice (do 5 cm) bez ohľadu na spáry.

2. Druhá fotografia (sklepná časť na svažitom teréne)
Tu sa terén svahuje a obvodové múrenie prechádza do podsklepenej časti domu. V tomto šikmom úseku domu môžete injektážou v podstate kopírovať sklon terénu. Táto šikmá línia spoľahlivo vytvorí bariéru a definitívne zastaví vzlínajúcu vlhkosť pre nadzemnu časť domu, takže tá už bude bez dotácie vlhkosti, a tým bude suchá. Je ale potrebné vyriešiť samotné múrenie tejto steny pod úrovňou terénu, ktoré bude pod neustálou dotáciou vlhkosti zo strany z priľahlej neizolovanej zeminy a tiež zospodu, t.j. od základov.

Riešenie bez výkopu: Túto konkrétnu obvodovú stenu pod úrovňou terénu musíte izolať tak, že ju tzv. injektážne „orámujete“. To znamená, že okrem tej vonkajšej šikmej línie zhotovíte zvnútra sklepa druhú vodorovnú liniu u podlahy (tým zastavíte vlhkosť zospodu) a na oboch koncoch tejto steny tieto dve horizontály, resp. tú hornú naklonenoú liniju, prepojíte vertikálnymi injektážnymi liniami (svislicami). Tým tento úsek múrenia sanujete samostatne, pretože ho oddelíte od prípadného prenosu vlhkosti z nadväzujúcich zamokrených stien. Vnútornú plochu múrenia vnútri tohto „rámu“ potom ošetríte buď plošnou rastrovou/sieťovou injektážou Systémom AquaStop Cream, pozri: https://www.injektaz-zdiva-svepomoci.cz/navod-k-injektazni-aplikaci/#plosna-injektaz-zdiva (v tomto prípade potom povrch omietníte sanačnou omietkou), alebo natažením hydroizolačnej stierky (napr. AquaStop Bitumen 2K). Ak si vyberiete neprieustnú stierku, sanačná omietka tu už stráca zmysel a môžete použiť klasickú omietku.

Ukážky postupu zhotovenia svislej bitúmovej hydroizolácii z vnútornej strany s injektážnym orámovaním:

Riešenie s vykopom: Ak by ste dom zvonku vykopali a urobili svislú vonkajšiu hydroizolaciju do hĺbky až na základovú spáru (min. pod úroveň podlahy) a v súčinnosti zhotovili horizontálnu krémovú injektáž v úrovni podlahy sklepa, nie je nikiaľ, odkiaľ by táto stena pod úrovňou terénu bola zamokrovaná zemnou vlhkosťou. Táto varianta je stavebne najprijateľnejšia. Napriek tomu aj tu odporúčam na koncoch tejto steny vytvoriť vnútorné svislice smerom nahor, aby ste tento sanovaný úsek spoľahlivo oddelili, ak by boli ostatné nadväzujúce steny sklepa tiež zamokrené. V tomto prípade už nie je potrebné robiť tú hornú naklonenoú injektážnu liniju.

3. Prechod zo sklepa na pravej strane domu (kľúčová svislica)
Na pravej strane u sklepného okienka prechádza dům podľa fotografie opäť do nepodsklepenej časti. Vnútorná podlaha je tu dostatočne vysoko nad terénom.

Kde presne svislicu urobiť: Len čo s vonkajšou šikmou liniju dospejete na miesto, kde zvnútra končí sklep a nadväzuje vnútorná deliaca (nosná) stena sklepa, musíte sa zastaviť. Presne v tomto mieste, pred touto vnútornou stenou, musíte vyjazdať so svislicou (vertikálna clona) nahor.

Pozor na zásadnú chybu: Bolo by obrovskou chybou pokračovať s injektážou pozdĺž šikmého terénu ďalej pod tú nepodsklepenú miestnosť. Vrtal by ste totiž hlboko pod úroveň jej podlahy, kde je zemina a zásyp, ktorý je vždy vlhký. Vlhkosť by potom injektážnu clonu ľahko premostila z vnútornej strany nad plne funkčnú hydroizolačnú clonu, avšak bez očakávaného výsledku.

Ako na svislé prepojenie (odskok): Na mieste delicej steny teda navŕtate otvory zvisle nad sebou v rozstupoch po 5 cm, kým nevystúpite až k úrovni podlahy hornej nepodsklepenej miestnosti. U svislic je bezpečnejšie držať túto hustejšiu osovú vzdialenosť 5 cm bez ohľadu na spáry či materiál (tehla/zmiešané múrenie), aby ste mal istotu, že sa clona vo vertikále stopercentne prepojí. Toto zahuštenie či skrátenie osových vzdialeností u svislic odporúčame preto, že u tehlového múrenia sa vrty obvykle vykonávajú do spár. Tie síce vo vodorovnom smere šíria hydrofobizáciu výborne (čo je ideálne u vodorovnej chemickej podrezávky), ale u svislice toto bočné šírenie krému v spáre pre svislé spojenie clôn tak výhodné nie je.

Horná horizontála: Len čo svislicou vystúpite na úroveň podlahy hornej miestnosti, pokračujete opäť v absolútne vodorovnej linii (horizontále) tesne nad úrovňou tejto vnútornej podlahy (podľa skladby múrenia po 8 cm u zmiešaného múrenia, alebo po 10 cm v spáre u tehlového múrenia). V tejto výške pôjdete vodorovne ďalej až k zadnému rohu domu. Pretože aj na samom konci tejto steny je podlaha stále bezpečne nad terénom – aspoň sa mi to tak podľa fotografie javí – stačí tu liniju jednoducho ukončiť, prípadne pokračovať cez roh na ďalšiu stenu, ak ju budete izolať aj vy.

Záver:
Hlavnou zásadou u takto členitého domu je, že vodorovné horizontály a šikmé injektážné línie na seba musia vždy bez prerušenia osovými vzdialenosťami medzi vrmi nadväzovať. V prípade akýchkoľvek výškových rozdielov je preto nutné tieto línie vždy spoľahlivo prepojit svislicou (vertikálna clona). Iba tak zaistíte, že v prechodoch nevznikne žiadna proluka, línie na seba dokonale naväžu a vytvorí sa jeden celistvý, neprerušený hydroizolačný úsek v múreniy, ktorý zabráni kapilárne vzlínajúcej vlhkosti v presmyknutí sa medzi výškovo inak umiestnými liniami.

S priateľským pozdravom,

Jiří Schwarz