Dobrý deň.
Určite je Vaša otázka smerovaná na vykonanie injektáže v obvodovom murive nad úrovňou terénu. Pri obvodovom murive nad úrovňou terénu sa teplotné podmienky pre rozhodovanie aplikácie v zimnom období nemenia a to ani v prípade, či sa navŕtanie muriva vykoná z vnútornej alebo zo strany vonkajšej. Píšem to preto, že som zaregistroval, že niektorí zhotovitelia sa domnievajú, že v prípade navŕtania obvodového muriva z vnútornej strany sa zimné teplotné riziko v tomto prípade znižuje a nie je také vysoké, alebo dokonca vôbec nie je, ale samozrejme je to inak. Prípadné premŕzanie muriva prebieha nezávisle, či bolo navŕtané obvodové murivo nad úrovňou terénu z vonkajšej či vnútornej strany.
Krémová injektáž v obvodovom murive so zateplenou fasádou má určite iné teplotné hranice pre aplikáciu atď. Tiež ste sa asi nedotazovali na injektáž pri murive pod úrovňou terénu/v pivniciach, kde sa teplota muriva mení s relatívne malými teplotnými rozdielmi v priebehu ročných období, kde nedochádza v nezámrznej hĺbke na premŕzanie muriva av 1 NP napr. vnútorných priečok, kde sa môžu priestory v zimnom období temperovať. V týchto prípadoch asi nie je čo vysvetľovať a čoho sa obávať.
Možno pre Vás, ale aj ostatných čitateľov bude moja odpoveď trochu prekvapivá.
Teploty pod bodom mrazu môžu spôsobiť premŕzanie muriva, a tým do určitej miery môžu znehodnotiť výsledok injektáže. Injektážny krém AquaStop Cream nie je ale taký náchylný na znehodnotenie mrazom, ako sa všeobecne predpokladá. V momente, keď klesne vonkajšia teplota pod 0 °C, pod bod mrazu, sa voda začína meniť zo skupenstva kvapalného na skupenstvo tuhé, pevné, a tým začne meniť svoje mechanické vlastnosti. Toto ale platí pre H2O. Pri injektážnej emulzii na báze silanov a siloxanov, tj pri kréme AquaStop Cream začína bod mrazu, čiže bod tuhnutia, najskôr od – 17 °C, čo je samozrejme značný rozdiel. Tiež si treba uvedomiť, že sa teplota pre výsledok injektáže neriadi teplotou vonkajšieho vzduchu, ale teplotou v murive, čo môže mať značnú diferenciu. Ale napriek tomu by sme sa mali v praxi riadiť teplotou vonkajšieho vzduchu, pretože tá skôr či neskôr ovplyvní teplotu v murive. Problém je ale niekde inde. Aj keby sa injektážny krém ocitol v murive o teplote pod bodom tuhnutia H2O, k znehodnoteniu emulzie nedôjde. Toto tvrdenie mám podložené a preukázané vlastnou 3-ročnou skúškou nášho výrobku, ktorú som pred mnohými rokmi vykonal. Po troch rokoch vystavenia injektážneho krému veľmi nízkym, ale aj vysokým teplotám, som vykonal skúšku v murive, aj laboratórnu skúšku, a zistenie bolo zaujímavé, možno až prekvapivé. Na vlastnostiach injektážneho krému AquaStop Cream sa vôbec nič nezmenilo a svoju účinnosť si túto skúšobnú vzorku zachoval. Ako štatutárny zástupca výrobnej spoločnosti by som Vás mal s Vašou otázkou odkázať na technický list pre náš výrobok, kde je všetko uvedené v súlade s platnými normami, predpismi a vyhláškami na udelenie certifikácie výrobku. Avšak mnou prevádzkovaná poradňa slúži najmä pre praktické rady a preto Vám odpoviem v praktickej rovine, ktorá ale nie je v rozpore s dokumentáciou, hoci sú niektoré formulácie zdanlivo iné. V prípade vyššej percentuálnej vlhkosti v murive sa zvyšuje jeho tepelná vodivosť, a tým sú vyššie aj tepelné straty, čo pri poklese vonkajšej teploty spôsobuje zrýchlené znižovanie teploty v murive, ale aj naopak. To je všeobecne známe. Pri vyššom a dlhodobom poklese vonkajšej teploty začne obvodové murivo nad úrovňou terénu postupne premŕzať. Voda/vlhkosť v murive sa začne (najmä od vonkajšej strany muriva) meniť v skupenstve pevné. Vlhkosť obsiahnutá v murive, tj vlhkosť obsiahnutá v póroch a kapilárach, sa začne meniť na kryštáliky ľadu. Tým skupenstvo pevné vytvorí bariéru na dispergáciu aktívnych látok už vykonaných výplňou injektážnym krémom vo vrtoch. K premrznutiu muriva dochádza postupne a je to ovplyvnených viacerými faktormi, ale myslím, že rozpisovať sa, akými a prečo, nie je nutné. Takže si vytvorme modelový príklad na vysvetlenie. Injektáž zhotovíme v obvodovom murive, a to nezávisle od toho, či vrty boli vykonané z vonkajšej alebo vnútornej strany obvodového nadzemného muriva, ale v čase, keď k premŕzaniu muriva ešte nedochádzalo. Ale hydrofobizácia v murive, ktorá spoľahlivo zamedzí kapilárne vzlínajúcej vlhkosti, vzniká relatívne pomaly, a to niekoľko týždňov. Avšak tento spoľahlivý priebeh je v zimnom období zradný. Nemalo by sa vychádzať z teplôt v dobe prevedenej injektáže, ale musíme počítať s teplotami, ktoré sa môžu v zimnom období razantne zmeniť v dobe vznikajúcej clony proti vlhkosti, ktorá, ako som sa zmienil v predošlých vetách, vzniká v priebehu niekoľkých týždňov. Pokiaľ dispergácia aktívnych látok nebude ešte dokončená a murivo v tejto fáze začne premŕzať, môže sa dispergácia aktívnych látok zastaviť v hĺbke už premrznutého muriva, samozrejme opäť v závislosti na momentálnej percentuálnej vlhkosti v murive, poklese teploty pod bod mrazu, časovej dĺžke tohto poklesu, druhu muriva a pod. Šírenie injektážneho krému vo vrte sa ale nezastaví. Injektážna emulzia sa bude šíriť v miestach nepremrznutej hĺbky muriva až do konečného svojho procesu. Z divo totiž veľmi pravdepodobne nepremrzne v celej svojej hrúbke a najmä okamžite. Aký je teda dôsledok postupného premŕzania muriva? Clony v hĺbke nepremrznutej hr. muriva budú o to intenzívnejšie, ale v hĺbke premrznutého muriva clona samozrejme nevznikne. Kryštáliky ľadu obsiahnuté v póroch a kapilárach muriva vytvoria prekážku pre dispergáciu. Jedného dňa sa však roztopia a murivo bude priepustné pre kapilárne vzlínajúcu vlhkosť a tým aj pre šírenie aktívnych látok obsiahnutých v injektážnom kréme AquaStop Cream. Vrty ale môžu byť už prázdne, pretože, ako som vyššie popisoval, injektážny krém sa medzitým bude vsakovať do ešte nepremrznutej a teplotne vyššej hrúbky muriva. Tento výklad som napísal z dôvodu, aby sa táto problematika vysvetlila vo všetkých súvislostiach. Pokiaľ vo Vašom prípade budete mať istotu alebo skôr vieru, že murivo nezačne premŕzať, povedzme cca do 3 týždňov od dokončenej injektáže, všetko dopadne dobre. Ale môžeme veriť takto dlhé predpovede počasia v zimných mesiacoch? Myslím, že som Vám poskytol všetky informácie pre Vaše rozhodnutie, či sa pustiť do injektáže v obvodovom murive v zimných mesiacoch. Teraz sme ale na konci októbra a do nadmorských výšok min. 600 m nad morom ešte nie je zďaleka obdobie rizikové, čo prakticky platí aj pre mesiac november. Kde je ale hranica rizika poklesu teplôt si musí zhotoviteľ rozhodnúť sám. To nie je môj alibizmus, ale fakty, ktoré sa napr. do technických listov nedajú vkladať. A preto sú v týchto dokumentoch striktne dané teploty a iné podmienky pre aplikácie, ale aj odporúčané teploty na skladovanie, aby zákazník mal jasné informácie a mantinely a tými sa riadil.
Ale sú v praxi tieto uvedené hodnoty vždy také absolútne? Kde je hranica skutočného rizika a tým ešte správneho rozhodnutia zhotoviteľa? Asi skutočne v technickom liste, vrátane nášho TL pre naše výrobky. Ale myslím si, že táto odpoveď môže pomôcť sa v niektorých prípadoch „upokojiť“ alebo naopak túto záležitosť brať s väčšou obozretnosťou. Všeobecné dve pravidlá:
1/Krátkodobý pokles teploty pod bod mrazu väčšinou nespôsobí premŕzanie muriva. Príklad: v noci klesne teplota na – 3 °C (býva to na niekoľko hodín) a cez deň sa teplota vystúpi na plus 8 °C. Tento výkyv nespôsobuje premŕzanie muriva.
2/Čím viac však pôjdeme do zimných mesiacov, riziká vyššie uvedené sa zvyšujú.

S priateľským pozdravom
Jiří Schwarz – konateľ spoločnosti
TRUMF sanácia s.r.o.

Dobrý deň
Mám prosím prosbu, či existuje firma, ktorá injektáž vykonáva, popr poprosím o kontakt
Ďakujem s pozdravom s prianím pekných dni
Pavla Hosova