Najlepšiu klímu v miestnosti dosiahnete s bioklimatickou omietkou.
Čo vlastne potrebujeme, aby sme sa doma cítili príjemne? Aj keď si to nie vždy uvedomujeme, vlhkosť je jedným z najdôležitejších faktorov, ktoré ovplyvňujú kvalitu nášho bývania a toho, ako sa doma cítime. Rozsah relatívnej vlhkosti medzi 40 a 60 % vnímame ako príjemnú klímu v miestnosti. Tajomstvo optimálnej pohody v interiéri spočíva vo vyváženej vlhkosti vzduchu, ktorá je rovnomerne udržiavaná. To sa nám ale mnohokrát nedarí dosiahnuť. Riešením je bioklimatická omietka.

Bioklimatická omietka je totiž vďaka svojim vlastnostiam prirodzený regulátor vlhkosti v dome.
Klimasan Perlit je minerálna omietka na báze vápna a bieleho cementu. Je vysoko priedušná a prirodzene dokáže regulovať vlhkosť. Vďaka jemnej a mikroporéznej štruktúre je regulácia vlhkosti znásobená. V praxi to znamená, že bioklimatická omietka dokáže absorbovať viac vlhkosti v kratšom časovom horizonte oproti bežným sanačným omietkam. Akonáhle vlhkosť v miestnosti klesne, klimatická omietka ju začne uvoľňovať pomaly a rovnomerne do vzduchu.

Medzi dôležité schopnosti bioklimatickej omietky patrí jej vysoká odolnosť proti vlhkosti s protiplesňovou vlastnosťou.
Výsledky skúmania dokazujú, že klimatická omietka pomáha udržovať ideálnu vlhkosť v miestnosti medzi a to je 40 a 60 %. Obsah vápna v omietke navyše výrazne znižuje riziko napadnutia tejto omietky mikroorganizmami, pretože vysoká hodnota pH 12 až 13 zaisťuje protiplesňové (pôsobiace proti plesniam) a antibakteriálne vlastnosti, ktoré nemá žiadna iná omietka. Veľkou výhodou je jej antistatický povrch, to znamená, že zabraňuje usadzovaniu jemných prachových častíc na jej povrchu.

Bioklimatická omietka absorbuje 3 – 4 krát viac vlhkosti ako bežná sadrová omietka a zároveň dokáže absorbovať a uvoľňovať podstatne väčšie množstvo vody ako klasická omietka. Táto vysoko priepustná ľahčená omietková malta je vhodná do všetkých interiérov a prispieva tak k zdravému bývaniu a komfortnej vnútornej klíme po celý rok.

Neobsahuje žiadne škodlivé látky.
So svojim účinkom regulujúcim vlhkosť a klímu vytvára zdravú a pohodlnú klímu v miestnosti po celý rok. Poskytuje ochranu proti plesniam, znižuje VOC (prchavé organické zlúčeniny) a viaže škodlivý CO2.

Rýchla spracovateľnosť.
So zrnitosťou 1 mm je bioklimatická omietka perfektná na ručné aj strojové spracovanie. Okrem toho presvedčí zrýchlenou dobou vyzretia a to medzi 90 a 150 minútami, v závislosti od počasia a povrchu.

Mokré steny predstavujú riziko nielen pre budovu ale aj pre ľudské zdravie, preto je potrebné vlhké murivo riešiť bezodkladne.
Napadnutie plesní, ktoré ohrozujú ľudské zdravie, degradácia omietok a muriva zase ohrozuje budovu. So zvyšujúcim sa prenikaním vlhkosti do muriva, nábytok a predmety v miestnostiach hnijú a rozkladajú sa. Preto by sanácia vlhkého muriva nemala byť dlho odkladaná.

Injektáž muriva proti kapilárnej vzlínajúcej vlhkosti je známa už viac ako 50 rokov. Okrem bežných tekutých mált sa najväčšej obľube tešia hydrofóbne silikónové mikroemulzie (SMK). V oboch prípadoch si nehomogénne murivo s veľkými dutinami vyžaduje predbežnú úpravu a vyplnenie špeciálnou maltou. Hydrofóbne mikroemulzie s krémovou konzistenciou sú pripravené na plnenie priamo do dutín v murive, čo je jedna z ich veľkých výhod oproti tekutým maltám. S týmto „injektážnym krémom“ môže remeselník injektovať takmer vodorovné otvory bez tlakového plnenia alebo pod tlakom.
Začiatkom 20. storočia sa budovy čoraz viac chránili proti kapilárnej vzlínajúcej vlhkosti vodorovnou hydroizoláciou v murive. V predchádzajúcich storočiach boli horizontálne pečate z olovenej fólie alebo bridlicových listov veľmi zriedkavé. Hydrofóbne malty na báze vody sú dnes najčastejšie používanou vodorovnou hydroizoláciou na trhu, a to nielen pre ich vysokú účinnosť, ale aj pre ich jednoduchú aplikáciu, ktorú možno vykonať svojpomocne.

Tím je jasné, že každé těsnění a oprava vyžaduje další „doprovodné“ sanační práce. Proto se do popředí dostávají čím dál více krémové injektáže proti kapilárně vzlínající vlhkosti, ale i zde je třeba provést opatření proti hygroskopické vlhkosti, boční vlhkosti a kondenzační vlhkosti.

V rámci predbežnej skúšky musia byť odobraté vzorky muriva a omietky a preskúmané na obsah solí, % vlhkosť a zdanlivú pórovitosť. Vykonanie skúšobného vrtu nám dodatočne poskytuje informácie o stave muriva, najmä o jeho homogenite.

Omietky musia byť odstránené minimálne 50 cm nad horný okraj viditeľnej vlhkosti alebo poškodenia. Remeselník musí vyškriabať maltové škáry do hĺbky minimálne 2 cm, odstrániť všetky nepevné časti, v prípade potreby veľmi suché podklady podľa potreby vopred navlhčiť a málo pevný podklad spevniť, hlboké škáry prehodiť podkladovou omietkou a prípadne túto podkladnú omietku použiť na vyrovnanie povrchu. Nesúrodé murivo, napr. dvojplášťové murivo s voľnou jadrovou výplňou alebo murivo s hlbokými škárami a väčšími dutinami, je nutné najskôr vopred upraviť nezmršťujúcou maltou. V prípade aplikácie krému ide len o zamedzenie vyššej spotreby krému.

Pre beztlakovú injektáž proti kapilárne vzlínajúcej vlhkosti musí remeselník vyvŕtať otvory vo vzdialenosti 8 až 10 cm podľa druhu muriva. Sklon vrtu pre beztlakovú metódu nie je žiadny a stále platí, že vrty musia byť vodorovné. Bez ohľadu na hrúbku muriva je priemer otvoru min. 12 a max. 14 mm. Pri vŕtaní musia byť vrty skrátené o 3 až 4 cm. Samotná injektáž sa vykonáva bez tlaku pomocou vhodných aplikačných zariadení. Vrty u obvodového muriva musia byť zatesnené nami vymyslenou zátkou z extrudovaného polystyrénu viď. obrázok nižšie, ktorá zamedzuje vzniku tepelných mostov v zimnom období v mieste vrtov. Svojpomocní remeselníci sa domnievajú, ale aj firmy, ktoré tieto zátky začali po nás tiež vyrábať, že má zátka za účel, aby krém z vrtov nevytekal, tak to ale nie je.
Silikónová mikroemulzia / Silikónové mikroemulzné koncentráty (SMK)
Okolo roku 1990 boli vyvinuté „vo vode rozpustné“ – emulgovateľné – hydrofóbne silikónové prípravky pod názvom silikónové mikroemulzné koncentráty (SMK) na injektáž muriva proti kapilárnej vlhkosti. Veľkosť častíc je v rozmedzí nanometrov. To umožňuje aj distribúciu v jemných póroch a kapilárach. Ako vodný systém je vhodný pre vlhké a porézne stavebné materiály. Vďaka krátkemu reakčnému času, najmä počas následnej aktivácie, sa rýchlo vyvíjajú vodoodpudivé vlastnosti. Substrát môže byť viac alebo menej vlhký a tiež relatívne slaný (do jedného percenta obsahu soli v stene). Podľa návodu na použitie sa musí roztok SMK aplikovať na homogénne murivo metódou nízkeho tlaku. Ide o metódu, ktorá sa v súčasnosti málo používa, práve pre jej neistý výsledok pri nehomogénnom murive.

Okolo roku 1990 boli vyvinuté „vo vode rozpustné“ – emulgovateľné – hydrofóbne silikónové prípravky pod názvom silikónové mikroemulzné koncentráty (SMK) na injektáž muriva proti kapilárnej vlhkosti. Veľkosť častíc je v rozmedzí nanometrov. To umožňuje aj distribúciu v jemných póroch a kapilárach. Ako vodný systém je vhodný pre vlhké a porézne stavebné materiály. Vďaka krátkemu reakčnému času, najmä počas následnej aktivácie, sa rýchlo vyvíjajú vodoodpudivé vlastnosti. Substrát môže byť viac alebo menej vlhký a tiež relatívne slaný (do jedného percenta obsahu soli v stene). Podľa návodu na použitie sa musí roztok SMK aplikovať na homogénne murivo metódou nízkeho tlaku. Ide o metódu, ktorá sa v súčasnosti málo používa, práve pre jej neistý výsledok pri nehomogénnom murive.

Náš injektážny krém bol vyvinutý v roku 2013. Tento výrobok je hydrofóbna, katalyzovaná mikroemulzia s krémovou konzistenciou a mimoriadne dobrou penetračnou schopnosťou vo všetkých typoch muriva, dokonca aj v nehomogénnom murive. Vlastnosti nášho injektážneho krému:

Ukázali to testy, ktoré sa uskutočnili s našou škárovacou hmotou AquaStop Cream® v novembri 2013 na dvoch skúšobných stenách spoločnosti TRUMF sanace s.r.o. v sídle spoločnosti a na stavbe v Rudnej v rámci pokračovania výskumného projektu „Účinnosť AquaStop Cream^®„:

V tomto pojednaní Vás kompletne zoznámime s tým, ako funguje krémová injektáž muriva, ktorá je vďaka našej osvete a ľahkému prevedeniu jednou z najrozšírenejších metód dodatočného izolovania muriva proti kapilárne vzlínajúcej vlhkosti. Ide o metódu chemickej injektáže muriva, ktorá vďaka obsahu silanov a siloxanov hydrofobizuje celý prierez muriva, respektíve tie časti muriva, v ktorých je zhotovená.
Funkcia zlúčenín silanov a siloxanov.
Silany a siloxány sú silne hydrofóbne látky odpudzujúce vodu, vďaka tomu vytvárajú v murive hydrofóbnu membránu, ktorá je už nepriestupná pre kapilárne vzlínajúcu vlhkosť, zároveň ale po úplnej disperzii krému vo vrtoch, vzniknutá hydrofóbna clona ďalej nerozpustná v kapilárne vzlínajúcej vlhkosti. stabilný.

Ako už sme niekoľkokrát v rôznych pojednaniach a článkoch uviedli, krémovú injektáž používame prevažne proti kapilárnej vzlínajúcej vlhkosti z podzákladia domu. Samotná aplikácia, alebo prevedenie krémovej injektáže spočíva v navŕtaní muriva, v čo možno najbližšej úrovni vnútornej podlahy, alebo v miestach, kde potrebujeme vytvoriť dodatočnú bariéru proti vzlínaniu vlhkosti. Pričom je nutné si uvedomiť, že vzniknutá clona od osi vrtov penetruje v radiáli (valcové šírenie v murive) do zhruba 10 cm všetkými smermi, pričom táto úroveň disperzie v murive nesmie byť zásadne pod úrovňou vonkajšej zeminy. Pokiaľ by sa tak stalo, mohlo by dochádzať k premosteniu vlhkosti z boku nad túto vzniknutú bariéru. V prípade, že by sme chceli injektovať napríklad pivničnú miestnosť, ktorá má podlahy nižšie, ako je vonkajšia zemina, malo by toto murivo byť odkopané a zvislou hydroizolačnou stierkou alebo inou hydroizoláciou preizolované, tým dôjde ku kompaktnému prepojeniu dodatočnej clony v murive so zvislou izoláciou z výkopku.

Samotné vrty vyvŕtame v osových rozostupoch 8 – 10 cm od seba, vrty nijako nenakláňame, šikmé vŕtanie je kontraproduktívne a chybné. Preto by týmto spôsobom nemala postupovať žiadna profesionálna firma. Vysvetlenie prečo nenakláňať vrty je logické a má svoj dôvod. Aj keď je krém svojou primárnou viskozitou hustý, tak v prípade naklopených vrtov bude mať krém, ale aj akákoľvek iná injektážna hmota tendenciu koncentrovať sa na dne vrtov, tým nevznikne dokonale kompaktná hydrofóbna clona a zhruba 60 – 70 % aktívnych látok bude koncentrovaných len v zadnom prierezu muriva. Pri murive tehlovom sa vždy odporúča vŕtať do prvej ložnej škáry nad podlahou, pretože maltová škára sa rýchlejšie nasiakavá ako samotná tehla a tým môže hydrofóbna clona vzniknúť rýchlejšie. Neznamená to ale, že by sa injektážny krém nedostal do samotnej tehly, opak je pravdou, po úplnom nasýtení maltovej škáry sa injektážny krém začne šíriť do tehál.
Vrty sa navŕtavajú vždy na celú hrúbku muriva len s miernym pokrátením a to o 3 – 4 cm ako je murivo. Pre rýchlu orientáciu uvedieme príklad, murivo o sile 50 cm je vŕtané na zhruba 47 cm, zvyšné 3 cm, ktoré sú nedovŕtané, krém hydrofobizuje tiež, ale ak by skrátenie – nedovŕtanie bolo väčšie, už by k vzniku bariéry v celej hrúbke muriva nemuselo dôjsť . Pri murive s väčšou hrúbkou alebo s nepravidelnou škárou je vždy lepšie vytvoriť injektážne línie dve, takzvane „cik cak“ metódou, druhá línia vrtov nám už poistí konečný výsledok a poskytne istotu, že krém sa v murive, napríklad za nenasiakavým kameňom prepojí. V týchto typoch muriva totiž nemusí vlhkosť vzlínať kamene, ale maltovým lôžkom okolo.
Využitie krémovej injektáže
Z vyššie uvedeného teda už vyplýva, že krémovú injektáž môžeme vykonávať vo všetkých druhoch muriva, ako napríklad: tehlové, zmiešané, alebo kamenné, ale za určitých technologických podmienok ju možno použiť aj do muriva z dutých tehál, pórobetónu, porfixu.

Než začneme vykonávať samotnú krémovú injektáž je v niektorých prípadoch vhodné alebo odporúčané, odstrániť omietky 50 cm nad hranicu viditeľnej degradácie a tiež odsoliť a očistiť murivo – na účely odsolenia sa používa AquaSalt Stop, ktorý by nikdy nemal chýbať pri vykonávaní nových sanačných omietok.

Keď je krém už do muriva aplikovaný začne sa postupne a však relatívne pomaly šíriť do okolitého materiálu okolo vrtov, kde pôsobí hydrofóbne. Vznik clony trvá v rozmedzí 2 – 8 týždňov v závislosti od teploty okolia a % hm. vlhkosti muriva. Jednoducho možno teda povedať, že čím väčšia vlhkosť v murive, tým rýchlejšie šírenie a následné vymiznutie krému z vrtov. V prípade dodržania správneho technologického postupu dodatočnej izolácie muriva je životnosť vzniknutej clony v murive minimálne 30 rokov. Vrty po injektáži zostávajú v murive, tým je možné, pokiaľ vrty nedoplníme napríklad cementovou zálievkou po uplynutí životnosti opäť preinjektovať injektážnym krémom a obnoviť hydrofóbnu bariéru v murive na ďalších niekoľko desiatok rokov. Vďaka tomu, že injektážny krém má takto dlhú životnosť, je možné ho považovať za plnohodnotnú náhradu podrezania muriva.

Injektážny krém má konzistenciu hustú, krémovú čo je práve jeho obrovská výhoda oproti tekutým injektážnym prostriedkom. Jeho hustota zabraňuje riziku unikania netesnosťami v murive a samotným nesúrodým murivom alebo napríklad zatekaniu injektážneho prostriedku do kaverny v murive ako tomu často býva u už spomínaných tekutých injektážnych prostriedkov na báze silikónových mikroemulzií (SMK). Môžeme tak vrty vykonávať vodorovne, bez náklonov vrtov, v ktorých, ako už tiež bolo spomenuté v tomto pojednaní, dochádza ku koncentrácii hydrofóbnych látok na konci vrtov. Injektážny krém má aj ďalšie výhody, následnou aplikáciou nezavádzame veľké množstvo vody do muriva ako pri silikónových mikroemulziách, to napríklad nie je dobré pri murive z pieskovca a opuky alebo muriva z nepálenej tehly. Pri týchto typoch stavebného materiálu by totiž pri zavedení veľkého množstva vody mohlo dôjsť k strate pevnosti a tým aj deštrukcii muriva.
Aktívne látky v obsahu krému môžu mať rôzne koncentrácie, v praxi to znamená, čím vyššia koncentrácia hydrofóbnych látok silanov a siloxanov, tým dlhšia životnosť vzniknutej hydrofóbnej clony. Každý majiteľ objektu, ktorý si nechá injektovať dom by teda mal dbať na to, aby použitý krém mal minimálne 80% týchto aktívnych látok. My používame injektážny krém, ktorý má najvyšší podiel aktívnych látok vo svojom obsahu, ale zároveň aj ktorý bol preverený na najvyššom množstve injektovaných objektov. Pre nás, ako pre špecializovanú firmu v oblasti injektáží muriva, je najpreverenejším injektážnym krémom AquaStop Cream, ktorý spĺňa všetky tieto naše požiadavky na účinnosť injektážneho prostriedku.Po vykonanej injektáži v murive krém vďaka svojej výbornej disperznej (penetračnej) schopnosti začne pomaly nasycovať murivo v celej šírke a hrúbke vykonanej injektáže. V polomere do 10 cm od osi vrtu vytvára kruhovým šírením hydrofóbnu bariéru. Tým, že sú vrty vykonávané horizontálne v osových vzdialenostiach medzi vrtmi 8 až 10 cm, tak dochádza v murive ku kompaktnému prepojeniu a veľmi spoľahlivému prekrytiu týchto hydrofóbnych valcov. Aktívne častice silanov a siloxanov v obsahu krému sú veľmi malé čím sa dokonale dostanú do tých najmenších pórov a kapilár muriva, kde vzniká pri reakcii s podkladom polymerizovaná silikónová clona, ktorá nie je už ďalej rozpustná vzlínajúcou vlhkosťou a vodou. Vďaka tomu je kapilárny transport vody vo vodivých kapilárach prerušený, čím dôjde k trvalému zamedzeniu vzlínajúcej vlhkosti a následnému vysychaniu muriva v úrovni vzniknutej hydrofóbnej clony, ale aj nad clonou. Murivo si zachová svoje pôvodné, mechanicko-fyzikálne vlastnosti a je naďalej priepustné pre vodnú paru, ktorá sa odparuje zo zvyškovej vlhkosti.
Úplné vzniknutie hydrofóbnej clony krémovej injektáže muriva prebieha v časovom intervale dvoch až 8 týždňov od následnej aplikácie krému do muriva. Rýchlosť vzniknutej disperzie je závislá od vlhkosti muriva a okolitej teploty, v neposlednom rade aj od druhu injektovaného muriva. Pokiaľ murivo bude tehlové, kde budeme vŕtať v prvej priebežnej škáre a vlhkosť muriva bude veľmi vysoká, dôjde k vzniku hydrofóbnej clony rýchlejšie ako pri kamennom murive, ktoré bude vykazovať vlhkosť nízku. Teplota zohráva tiež svoju zásadnú úlohu v rýchlosti procesu penetrácie krému. Pokiaľ budeme injektáž vykonávať v lete a murivo bude do značnej miery slniečkom temperované, bude krém dispergovať rýchlejšie ako v zimnom a jesennom období, kedy je murivo z časti premrznuté.

Všetky vrty po prevedení injektáže musia byť zazátkované valčekom z XPS polystyrénu, a to aspoň pri murive obvodovom bez tepelnej izolácie. V mieste vrtov môže v zimnom období vznikať tepelný most, pretože práve v mieste týchto vrtov je murivo tepelne oslabené a na povrchu omietky môže následne vznikať kondenzačná vlhkosť. Zátky na tento účel ako prvá priniesla na trh naša firma TRUMF sanácia s.r.o., ktorá bola priekopníkom krémovej injektáže v Českej republike a na Slovensku. Zátka dokáže nahradiť po tepelnej stránke až hrúbku muriva do 70 cm.

Injektážnym krémom môžeme injektovať murivo až do stupňa zavlhčenia 95 %, jednoducho teda môžeme povedať, že krémovú injektáž je možné vykonávať pri murive, ktorého hodnota zavlhčenia pórov a kapilár je z 95 % zaplnená vodou, to sú ale tak extrémne hodnoty, že sa s nimi môžeme stretnúť akurát pri povodniach a rôznych haváriách vody v objekte. Pred samotnou aplikáciou injektážneho krému odporúčame dôkladne zhodnotiť stav vlhkosti muriva odborným prieskumom, s tým sa dá obrátiť aj na nás. Následnú injektáž je možné zhotoviť aj svojpomocne. Odborný vlhkostný prieskum a meranie vlhkosti muriva Vám odhalí stupeň zavlhčenia av prípade muriva s nízkou vlhkosťou je dôležité vrty prepláchnuť AquaStop Cream Inject Activatorom, ktorý obsahuje aktívne látky silan-siloxany, tým nie sú vrty zvlhčované iba vodou, ale rovno hydrofóbnym prostriedkom, ktorý dokáže disperzný schopnosť injektážnych krému ešte zlepšiť. Dnešné firmy majú tendenciu vyvŕtané otvory pri suchšom murive prelievať vodou, ale podľa nášho názoru to nie je až také úplne dobré riešenie, keď na trhu existuje prípravok na to určený. Vykonáva sa aj najmä u preventívnych injektáží, keď investori a majitelia objektov rekonštruujú svoju nehnuteľnosť, ktorá nevykazuje známky vlhkosti, ale napriek tomu chcú mať istotu, že po následnej rekonštrukcii sa vlhkosť neobjaví. V týchto prípadoch je dobré použiť aj AquaStop Cream Inject Activator.

Medzi obrovské výhody injektážneho krému patrí vcelku jednoduchá aplikácia, ktorá nemá vplyv na chod objektu, nízka cenová dostupnosť, veľká spoľahlivosť a dlhodobá životnosť. Krémová injektáž nepotrebuje zložité injektážne zariadenia ako sú elektrické čerpadlá alebo iná profesionálna technika.
Rýchlosť prevedenia patrí medzi ďalšie veľké výhody tejto technológie. Šikovný pracovník alebo partia robotníkov je schopná vykonať injektáž klasického rodinného domu o dispozícii 3+1 v priebehu dvoch až troch dní. Pri tom je zásah do prevádzky domácnosti vcelku minimálny a samotná práca je bez veľkého neporiadku.
Pri tejto technológii dodatočnej izolácie muriva nehrozí riziko poškodenia statiky objektu. Priemer vrtov 14 mm vo vzdialenosti 10 cm od seba, nemá žiadny vplyv na únosnosť muriva, ani na jeho mechanické a fyzikálne vlastnosti.
Medzi ďalšie výhody bezpochyby patrí to, že krémovú injektáž môžeme vykonávať v miestach, ktoré nemožno podrezať. Ide napríklad o murivo spoločné so susedným domom, rozdielnymi výškovými úrovňami, ktoré pri podrezaní nemožno prepojiť, ako sú schodisko alebo zvislé oddelenie vnútorného muriva prepojeného s murivom obvodovým.Všetky tieto parametre robia z krémovej injektáže jednu z najrozšírenejších a najobľúbenejších technológií odvlhčovania stavieb. Naša firma bola pred 15 rokmi priekopníkom krémovej injektáže muriva, nastavili sme technologické postupy vrátane správneho vŕtania muriva bez náklonu.

Steny so soľnými výkvetmi, škvrny na stenách a strope, odlúpaná farba, degradácia omietok. To všetko sú známky toho, že je múr mokrý, že odniekiaľ nasáva vlhkosť. Príčiny mokré múry v dome môžu pochádzať z mnohých rôznych zdrojov.
Vysoká vlhkosť muriva je nielen zo statického hľadiska škodlivá pre stavby, ale ohrozuje aj zdravie ich obyvateľov. Môže spôsobiť astmu, rôzne druhy alergií a taktiež zvyšuje pravdepodobnosť vzniku ďalších ochorení. U ľudí žijúcich v chladnom a mokrom prostredí, kde je aj vysoko vlhký vzduch je riziko ochorenia oveľa vyššie ako u ľudí žijúcich v prostredí suchom. Opadaná farba na stene v rohoch av ploche alebo opadaná omietka môžu naznačovať, že je potrebné zasiahnuť čo najskôr a začať s vlhkosťou niečo robiť.

Kvôli rôznym vadám vodorovných a zvislých izolácií môže spodná voda vnikať do steny a šíriť sa kapilárami muriva smerom nahor, ale aj do boku. Viac ako 80 % starých budov v Českej a Slovenskej republike je vlhkých kvôli stúpajúcej hladine spodnej vody cez kapilárny systém muriva.
Absorbovanú vzlínajúcu vlhkosť v murive možno ľahko odlíšiť od vlhkosti kondenzačnej, a to tak, že: na zmáčanom povrchu dochádza k dobre ohraničenému soľnému výkvetu, vlhkosť je vyššia, pleseň nie je typická. Pri výstavbe nového domu je potrebné venovať zvýšenú pozornosť pri vykonávaní izolácií častí domu pod úrovňou terénu a horizontálnej izolácie časti muriva nad úrovňou terénu. V starých budovách môže postupom rokov dochádzať k dožilosti izolácie alebo v niektorých prípadoch dokonca k jej nevykonaniu počas rekonštrukcie. Spätne nám môžu pomôcť s naším problémom nasledujúce dodatočné postupy sanácie a izolácie muriva.

Staticky a pracovne veľmi náročný zásah dodatočnej izolácie muriva je prebúravanie muriva, pri ktorom sa po etapách vybúravajú časti mokrého múru a na miesto prebúraného materiálu sa primurujú nové s vložením hydroizolácie. Jeho predpokladaná životnosť je 15-20 rokov.

Rýchlejšie realizovateľné riešenie oproti prebúravaniu, ale aj pracné je podrezanie muriva ručnou pílou alebo diamantovým lanom, pri ktorom sa prereže celý prierez steny a vloží sa nová izolácia.

Podstatou tohto postupu je, že pri priechodných škárach stien z tehál alebo kameňa sa do škár pomocou vhodného stroja vtlačí rebrovaný plech z chrómovej ocele s hrúbkou 1,2 mm.

Najmiernejší sanačný postup prác je nahodenie muriva novou sanačnou omietkou. Stará omietka, ktorá je degradovaná a nasiaknutá vlhkosťou, prípadne nasýtená soľami, by mala byť odstránená cca nad hranicu vlhkosti do výšky 50 cm a po príslušnej úprave povrchu ako je očistenie a odsolenie sa nahradí omietkou sanačnou s obsahom pórov medzi 25-40%. Sanačná omietka sa nesmie natrieť farbou, ktorá uzatvára povrchy! Predpokladaná životnosť sanačnej omietky je cca 5 rokov omietky na centimeter, takže napr. 15 rokov na 3 cm silnú omietku, ale len za predpokladu nízkej vlhkosti muriva a použitia protisoľného náteru. Samotná sanačná omietka nerieši vlhkosť muriva.
Okrem vyššie uvedeného sú známe aj pasívne a aktívne izolačné metódy.

K vlhnutiu stien vplyvom dažďových zrážok dochádza cez omietky a murivo. Pokiaľ k vlhnutiu muriva došlo v krátkom časovom horizonte vplyvom silného dažďa, je vhodné vykonať vodotesnú vonkajšiu povrchovú úpravu. Pokiaľ je dom postavený na svahu, pri silných dažďoch sa voda zastaví pri stenách obrátených do svahu. Dažďová voda sa následne nakumuluje pri murive a preniká do spodných soklov budovy bez prevedených hydroizolácií. To znamená veľkú dotáciu vody priamo do steny, čím sa značne zvyšuje riziko premŕzania muriva v zimnom období. V takýchto prípadoch musí byť najexponovanejšia spodná časť domu pokrytá materiálom s nízkou nasiakavosťou, resp. nepriepustnou hydroizoláciou.

Vzniká, keď voda presakuje z prasknutých, poškodených alebo netesných rozvodov vody a odpadov, zlých odkvapových žľabov, ktoré sú upchaté atď. až k stenám alebo priamo v stene. Prasklina v kanalizačnom potrubí nepríjemne zapácha a zanecháva väčšinou hnedé škvrny na povrchu omietky. Vlhkostná mapa, ktorá má ostré hrany okrajov prejavujúce sa na povrchu múru, a nerastie priebežne niekoľko mesiacov až rokov, tak je väčšinou známkou tlakovej vody. Tento jav sa dá samozrejme odstrániť iba výmenou alebo odbornou opravou chybného úseku potrubia.
Pri kúpe domu preto buďte opatrní, aj v byte v perfektnom stave sa môže vyskytnúť prasknuté potrubie, ktorého dôsledky nemusia byť kvalitne odstránené alebo naopak môžu byť dobre zakryté. Pokiaľ potrubie presakuje v nejakom krátkom úseku, stačí stenu v týchto miestach vybúrať a potrubie zatesniť alebo vymeniť. Ak sa potom múr omietne späť a vymaľuje, problém bude určite vyriešený.Nepriaznivé vlhké počasie alebo zle nastavené klimatizačné zariadenie môže spôsobovať povrchové zavlhčenie muriva – teda kondenzáciu. Zateplenie stien je obzvlášť dôležitým stavebným postupom pri ovplyvnení teplotných výkyvov, kedy môžu vznikať tepelné mosty, vďaka ktorým môže vznikať kondenzácia na povrchu steny interiéru a zavlhčovať murivo. V tomto prípade treba dbať na riadne tepelné zaizolovanie súvisiacej konštrukcie, pretože v prípade nesprávne zvolenej alebo vykonanej tepelnej izolácie, kde sa doposiaľ nevyskytovali plesne ani kondenzácie, sa tieto problémy môžu objaviť po zateplení domu. Pokiaľ tepelný most zostane, teplota vnútorného povrchu steny bude nižšia, než bola pred zateplením, čiže para na ňom bude skôr kondenzovať a ľahšie vzniknú plesne.
Ku kondenzácii a následnému zvlhčeniu stien môže dochádzať predovšetkým v miestnostiach s vysokou vzdušnou vlhkosťou (kúpeľňa, kuchyňa, spálňa). Pleseň vzniká tam, kde je vlhkosť vzduchu nad 75 % po dobu dlhšiu aspoň 72 hodín. Najdôležitejším faktorom je zaistiť dostatočnú výmenu vzduchu, riadeným vetraním. Hoci sa u vlhkých budov neodporúča výmena okien za plastové aj tak z hľadiska vlhkosti neuškodí, ak je vzduch priebežne vymieňaný správnym vetraním.
Tip: Proti plesni Vám pomôže aj octová voda

Chemická injektáž – je jedným z najbežnejších riešení v odbore sanácie muriva budov na zamedzenie kapilárne vzlínajúcej vlhkosti. Chemických injektáží je viac druhov, tu uvádzame iba tie najdôležitejšie a najbežnejšie.Mikroemulzia: materiály na silikónovej, dnes už prevažne vodnej báze, obvykle koncentráty, ktoré je nutné vstrekovať do steny nízkotlakovými kompresormi. V týchto prípadoch dochádza k zavadeniu veľkého objemu vody do muriva. Už sa veľmi nevyužíva.
Najväčším konkurentom mikroemulzií je AquaStop Cream, čo je injektážny krém. Jeho použitie je jednoduchšie, pretože na jeho vstrekovanie (aplikáciu) nie je potrebné elektrické čerpadlo.
Oba prípravky sa používajú proti vzlínaniu vlhkosti v kapilárach muriva, pôsobia hydrofóbne vo vnútri kapilár. Injektážne krémy ale na rozdiel od mikroemulzií je možné použiť pre všetky druhy muriva bez obmedzenia.
Polyuretánové injektážne hmoty sú vhodné na izoláciu konštrukcií pod úrovňou terénu, betónových stien, bazénov a tunelov, cez ktoré dochádza k priesaku tlakovej vody do interiéru miestnosti. Existujú dvojzložkové PU gély, ktoré pri izolácii medzier, pracovných škár a prasklín pri styku s vodou začnú nadobúdať na objeme a tým zamedzia vtekaniu.

Jiří Švorc – Schwarz ml.

Príčiny vlhkého muriva
Vlhké múry alebo vlhká pivnica: asi nočná mora každého majiteľa nehnuteľnosti. Vlhkosť sa často prejavuje rastom plesní, výkvetmi kryštálov solí, poškodením maľby av neposlednom rade degradáciou omietok. Príčin môže byť veľa, ako napríklad nesprávnym prevedením izolácií, vonkajšími vplyvmi alebo zlým vetraním.

• Chýbajúca alebo poškodená hydroizolácia pod úrovňou terénu av oblasti základu
• Poškodená hydroizolácia strechy (najmä pri plochých strechách)
• Chybný odkvap alebo chybná zvodová rúra
• Prasknuté rúrky
• Praskliny v stenách
• Vzlínajúca vlhkosť zo základu
• Tepelné mosty v rohoch budovy
• Nedostatočné alebo nesprávne vetranie a vykurovanie
• Zlé zateplenie fasády
• Často tiež zle vykonané tepelnoizolačné kompozitné systémy (ETICS)

Vlhké múry v dome neznamenajú nič dobrého pre majiteľa objektu. Preto by situácia mala byť čo najrýchlejšie riešená. Vlhkosť znižuje životnosť domu av neposlednom rade, bývanie vo vlhkých priestoroch môže ohrozovať zdravie ľudí, ktorí v ňom žijú. Ako to, že murivo vlhne a aké je najideálnejšie riešenie?

S vlhkým murivom sa stretávajú prevažne majitelia starších domov, pri ktorom je izolácia už dožila. Bez funkčnej izolácie proti vlhkosti môže voda zo zeme vzlínať múrmi až do obytných miestností si treba uvedomiť, že dom bez izolácie má podobné vlastnosti ako huba stojaca vo vode. Vlhkosť muriva sa potom zhoršuje, a to na základe presolenia omietok. Rôzne druhy rozpustených solí (sírany, dusičnany, chloridy) sa do muriva dostávajú so vzlínajúcou vodou. V murive postupne kryštalizujú a zapĺňajú póry v tehlách a omietke, čím znemožňujú vysychanie muriva a podporujú vzlínanie vody do väčšej výšky. Na stenách sa potom vďaka tejto príčine tvoria vlhké mapy so soľnými výkvetmi. Spočiatku sú len neestetické, neskôr poskytnú výborné podmienky na rast plesní, nasleduje rozpadanie omietky a následne aj na degradáciu muriva. Soľ má hygroskopické vlastnosti a dokáže vtláčať vzdušnú vlhkosť späť do omietky.