Polyuretanová injektáž muriva.
Polyuretánová injektáž muriva.
Polyuretánová injektáž muriva je vysoko spoľahlivá metóda v oblasti sanácie vlhkého muriva pre zamedzenie lokálnych priesakov a natiekaniu tlakovej vody skrz stavebný dielec do podzemných priestorov objektov. V prípadoch, keď sa jedná o lokálne prenikanie tlakovej vody skrz betónové, ale aj iné konštrukcie, je pre túto poruchu vysoko spoľahlivá chemická tlaková injektáž, kedy sa používa injektážna polyuretánová živica s rýchlym alebo pomalším napenením, ktorá v závislosti na vlhkosti či tečúcej tlakovej vode expanduje, naberá na objeme až do 30ti násobku svojho objemu a tým sa vyplnia netesnosti a trhliny v betónových konštrukciách a iných stavebných materiáloch. Injektážna hmota po svojej ukončenej chemickej reakcii, po zatuhnutí, nepodlieha rozkladu (korózii) ani v trvalo vlhkom prostredí. Najčastejšie to bývajú priesaky trhlinami v železobetónových konštrukciách podzemných podlaží, ako sú podzemné garáže, tunely, podzemné chodby alebo hlbšie vystavané priestory budov, ako sú napr. revízne šachty, výťahové šachty, atď. Polyuretánová injektáž, z našich skúseností, nie je vhodná pre zhotovenie izolácie pre zamedzenie začínajúcej vlhkosti, pretože polyuretán svojím špecifickým ,, airbag „efektom nemá možnosť preniknúť do pórov a už vôbec nie do tých najjemnejších kapilár injektovaného muriva, na rozdiel od krémovej injektáže AquaStop Cream. Je to dané odlišnosťou injektážnych hmôt. ,, Airbag „efekt, tak špecifický pre túto polyuretánovú injektáž, je však jedinečne výhodný, a to vo vyššie uvedených a podobných prípadoch, ako sú netesnosti špár medzi podlahou a zvislou konštrukciou, najmä sa vyskytujúce u panelových domov v suterénnych priestoroch u tzv. stavebných škár. Polyuretánová injektáž nie je v žiadnom prípade vhodná pre zatesnenie dilatačných škár, tj. miest medzi pohybujúcimi sa konštrukciami. Polyuretánová injektáž, na rozdiel od iných injektáží, nemá pevne danú spotrebu injektážnej hmoty, hĺbku vrtov a ani osové vzdialenosti vrtov, pretože sa používa na odstránenie hydroizolačných defektov v konštrukcii spodnej stavby a na tieto lokálne defekty neexistuje univerzálny postup. Polyuretánová injektáž sa vykonáva v horizontálnom, ale aj vertikálnom prevedení, v rôznych náklonoch vrtov k zvislej rovine stavebného dielca, ďalej v šachovnicovom navŕtaní, v tzv. stehovom navŕtaní (najmä u trhlín v murive) a ďalších kombináciách. Polyuretánová injektáž sa vždy vykonáva tlakovým čerpadlom cez injektory (pakry so spätnými ventilmi) z dôvodu udržania nadobúdajúceho tlaku vznikajúceho v murive (airbag efektu). Preto sa polyuretánová injektáž vykonáva individuálnym prístupom (neexistuje univerzálny návod ako injektáž zhotoviť pre daný defekt izolácie) a to je na skúsenostiach injektážnej firmy, ktorá musí zvoliť vhodný spôsob prevedenia pre dosiahnutie požadovaného výsledku. Táto chemická polyuretanová injektáž nie je vhodná pre svojpomoc, na rozdiel od krémovej injektáže Systému AquaStop Cream, kde nie je potreba špeciálnych zariadení a technologický postup je daný a jednoduchý.
Polyuretanová injektáž pre zatesnenie prieniku tlakovej vody do podzemných častí stavieb
Ukážka: Polyuretánová injektáž a jej nevhodné zvolenie na účely, kde nemôže splniť požiadavku
Táto fotografia je vložená do tejto témy pre predstavu, ako polyuretán po injektáži muriva sa z netesností muriva vytlačil na povrch a ako vyzerá. Je to v podstate pórovitá pena, tak ako ju poznáte pri montážnej pene, len nepodlieha rozkladu vo vlhkom prostredí. Vie si niekto predstaviť, že nadobúdajúca polyuretánová hustá hmota, viskozitou a farbou pripomínajúcou včelí med, ktorá je vtlačená do vrtu obvykle s priemerom 14 mm cez injektory pod tlakom, by rádovo desiatky sekúnd prenikla do veľmi jemného kapilárneho systému štruktúry muriva? Táto mnou napísaná v podstate rečnícka otázka je položená z dôvodu, že je to fyzikálna absurdita. Je potrebné si uvedomiť, že vlhkosť vzlína všetkými pórmi a jemnými kapilárami, ktoré sú tenšie ako ľudský vlas. Je teda reálne, aby sa polyuretánová hmota, ktorá začína nadobúdať na objeme vo veľmi krátkom čase a už v primárnej viskozite, tj vo svojej značnej hustote, meniacej sa do poréznej peny, sa mohla vtlačiť to kapilárneho systému muriva? Na túto taktiež rečnícku otázku nech si odpovie realizačné firmy, ktoré ešte v dnešnej dobe túto, iste na iné účely zaujímavú metódu, ponúka na zamedzenie vzlínajúcej vlhkosti muriva nad úrovňou terénu, kde rozhodne tlaková voda nepreteká. Našťastie po dlhodobej osvete, ktorú som začal pred viac ako 10 rokmi, týchto aplikácií proti vzlínajúcej vlhkosti rapídne ubudlo. Túto fotografiu som zaregistroval dnešného dňa na internete, ako svoju prezentáciu realizácie a tým ponuku, jednej nemenovanej firmy. Tiež mám obavu, že sa jedná o nepodpivničený pôdorys domu a tak výšky injektážnych línií (3 vrstvy línií) sú výškovým pochybením, pretože línie vrtov sú veľmi pravdepodobne zhotovené (v nižšej časti domu) pod podlahou, takže aj pri plnej funkčnosti dodatočne vytvorenej horizontálnej bariéry proti vlhkosti by dochádzalo k možnému premosteniu vlhkosti zo zavlhnutého podkladu podlahy nad injektáž z vnútorného smeru. Avšak toto sú už len domnienky, pretože nepoznám skladbu podlahy a pod. Avšak, keď je už neoddiskutovateľne podložené a dokázané, že injektážny krém je všetkými svojimi vlastnosťami a priebehom najspoľahlivejšej a najúčinnejšej injektážnej technológie pre zamedzenie kapilárne vzlínajúcej vlhkosti, neubránil som sa k .
Na záver by som Vám chcel podložiť svoje tvrdenia niekoľkými mojimi osobnými skúsenosťami zo stavieb, kde sa vykonávali polyuretánové injektáže pre zamedzenie vzlínajúcej vlhkosti. Polyuretánové injektáže na zamedzenie vlhkosti sa vykonávali už na začiatku 90. rokov, a to veľmi masívne. To, že výsledky boli úplne mizivé, to bolo postupom času zjavné, ale úplná istota o mojich tvrdeniach nastala až vizualizáciou muriva. Ako je to myslené a ako sa to stalo? Po niekoľkých mesiacoch sa sanovaný objekt dokončoval. Injektážne práce sa väčšinou vykonávajú ako jedny z prvých sanačných prác. Dodatočne bolo investorom rozhodnuté, že sa privedie nové vodovodné potrubie. Zhoda okolností bola v tom, že potrubie sa privádzalo v mieste, kde sa vykonala polyuretánová injektáž. Tým sa museli vysekať drážky v murive na uloženie potrubia. A tak sa naskytla vlastne ani nie taká prekvapujúca vizualizácia. Po vysekaní muriva do hĺbky cca 100-120 mm av šírke cca 100 mm v mieste vrtov tak bolo zjavné, ako a kam sa polyuretán šíril, kadiaľ expandoval. Do murovacieho materiálu sa pena vôbec nevsiakla, ale veľmi intenzívne vyplňovala vrtom všetky preťaté medzery. Ale medzerami vlhkosť nevzlína, tá vzlína kapilárnou štruktúrou muriva. Odsekané časti tehál, ale aj murovacie malty, boli bez akýchkoľvek známok napustení žltou hmotou. Injektážny polyuretán je po svojom ukončenom chemickom procese totiž značne zažltnutý. Čo ale bolo veľmi zreteľne vidieť sú zažltnuté metastázy v menej homogénnom okolí. A tak bolo spoľahlivo viditeľné, že sa polyuretán nevtlačil/ nepresiakol ani do väčších pórov muriva, nieto ešte do kapilárneho systému muriva. Myslím si, že už nie je potrebné vysvetľovať, prečo je úplne nevhodný na zamedzenie vzlínajúcej vlhkosti, ale prečo je jedinečný na zastavenie lokálnych priesakov a prietokov tlakovej vody napr. trhlinami v poškodených zvislých hydroizoláciách v pozemných konštrukciách a pod. Tým je pre mňa nepochopiteľné, že je ešte občas zaregistrujem na internete v ponukách firiem alebo výrobcov na účely, na ktoré nie je úplne vhodný, tj na zamedzenie vzlínajúcej vlhkosti v murive.
Na úplný závet by som chcel podotknúť, že nechcem mojimi tvrdeniami a osvetami kohokoľvek poškodzovať, ale mojím hlavným motívom je najmä chrániť zákazníkov a to sa dá iba napr. touto cestou. So všetkou skromnosťou si myslím, že cestu v mojom odbore, ktorou som už prešiel, sa mi môj zámer darí.
Tento článok napísal
Jiří Schwarz
6.10.2023